Inflácia a z nej vyplývajúci pokles dopytu budú príčinou hospodárskeho poklesu takmer všade na svete. Centrálne banky si s infláciou nevedia poradiť preto, že hlavnou príčinou sú narastajúce ceny predtým lacných energetických surovín z Ruska, ktorých ceny sa dnes z rôznych dôvodov niekoľkonásobne zvýšili. Menové nástroje centrálnych bánk nevedia ceny energií a potravín priškrtiť, čo ale vedia, je infláciu pribrzdiť vtedy, keď je na finančnom trhu viac peňazí ako množstvo tovarov a služieb, s čím sa treba v eurozóne tiež zaoberať a preto aj ich terajšie sprísnenie. Nárast cien energetických surovín začal prijatím európskeho projektu Green Deal, na ktorý sa predčasne reagovalo zatváraním uholných baní, odstavovaním funkčných atómových elektrárni, pozastavením v objavovaní nových ložísk fosílnych palív. Potom prišla pandémia, ktorá znefunkčnila dodavateľsko- odberateľské vzťahy a nakoniec rusko-ukrajinský konflikt, keď embargá na ruské uhlie a ropu, samozrejme opakované sankcie sa tiež podpísali na rast cien. Treba nateraz zabudnúť, že do roku 2030 dôjde k výraznému poklesu emisii skleníkových plynov o 55 percent, keď obnoviteľné zdroje nedokážu nahradiť fosílne zdroje, keď sa znovu otvárajú zatvorené uholne bane, ako aj atómové elektrárne a keď navyše najväčší znečisťovatelia ovzdušia, čo sú Čína a India, sa na klimatickej konferencii v Glasgowe odmietli pripojiť k navrhovaným opatreniam. V konkurenčnom prostredí totiž pochopili, že len lacné ceny energii dokážu na trhu ponúknuť tovary a služby lacnejšie, čo nepochopili „zelené politické strany“ na starom kontinente, ale ktorých vplyv na politické dianie narastá.
Menové a vládne opatrenia s otáznikmi
Na terajšie zdražovanie cien energií reagovali vlády v prospech spotrebiteľa rôznymi netrhovými opatreniami akými boli stropy, inde znižovali aj dane, či poskytovali energetické dotácie, ale u nás zatiaľ nič. Proti cenovému šoku určite zabrali, ale na druhej strane zvyšujú deficit verejných financií. Proti spomínaným vládnym opatreniam poznáme aj stanovisko Medzinárodného menového fondu, ktorý ich navrhuje zrušiť preto, že nedochádza k poklesu spotreby, keďže podľa rozhodnutia Európskej komisie sa má od augusta do marca budúceho roku znížiť spotreba plynu o 15 percent, čo sa pokladá za jedno z opatrení na zníženie jeho ceny. Viaceré vlády sa napokon rozhodli od prijatých opatrení upustiť, keďže sa ukázalo že zvyšovanie rozpočtového deficitu z dôvodu týchto opatrení je pre štátny rozpočet ďalej neudržateľné. O tom, že sprísnená menová politika väčšiny centrálnych bánk mala začať už vtedy, keď inflácia výrazne prekročila ich cieľové inflačné očakávania a nie teraz, keď dôvody na jej rast sú zásadne iné, už poukazujú aj viacerí. Pokiaľ sme si všimli, že v úrokových sadzbách sú rozdiely v percentách vo vzťahu k miere inflácie, keď Česká národná banka pri inflácii takmer 18 percent nastavila základnú úrokovú sadzbu na 7 percent, ECB má úroky 0,5 percenta pri inflácii okolo 9 percent a americká centrálna banka 2,5 percenta pri inflácii do 5 percent svedčí, že na jej výšku majú vplyv rôzne iné faktory. V USA je to miera nezamestnanosti, v Česku sú to vyššie mzdy nezodpovedajúce produktivite práce a v eurozóne je to obrovská zadlženosť južného krídla eurozóny, kde v prípade nesplácania pri vyšších úrokoch by hrozilo vyhlásenie aj ich platobnej neschopnosti s dopadom na ekonomiku eurozóny. Čo je teraz pred zimnou sezónou obzvlášť rizikové sú ale terajšie neočakávané problémy v nemeckej ekonomike, ktorá ťažila predovšetkým z lacných ruských energií a exportu, ktoré sa dnes zadrhli a vzhľadom k jej postaveniu v EÚ, môžu uvrhnúť ekonomiku únie až do recesie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.