Inflácia v eurozóne už prekonala 10 % hranicu a preto sa právom očakáva, že ECB bude pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, ktoré od 2.novembra sú na úrovni 2 %, čo je od tohtoročného leta už tretie ich zvýšenie. Podľa vyjadrenie Ch.Lagardovej, šéfky ECB, centrálna banka zvyšuje úrokové sadzby preto, aby dostala vysokú infláciu pod kontrolu, čo ale nebude bez negatívnych dopadov na ekonomiku eurozóny, ktorá sa tak môže v budúcom roku dostať do recesie. Čo je ale horšie, že ani prípadnou recesiou, sa podľa jej vyjadrenia nedá očakávať spomalenie inflácie a tak si kladieme oprávnenú otázku: “Kto ponesie náklady zo zvyšovania úrokových sadzieb?“ Odpoveď na otázku hľadajme v príčinách terajšej inflácie, keďže vieme, že dnešná inflácia je predovšetkým ponuková ako dôsledok terajších vysokých cien energií a potravín, voči ktorej sú úrokové sadzby imúnne. Čo sa týka dopytovej inflácie tak táto je spôsobená vyššou masou peňazí ako je množstvo tovarov a služieb, s ktorou si vyššie úrokové sadzby vedia poradiť. Iným problémom zvyšovania úrokových sadzieb ECB je, že so zvyšovaním úrokov pokračuje aj americká centrálna banka, čo dôsledkom sa posilňuje výmenný kurz dolára voči euru, čo má negatívny vplyv na náš zahraničný obchod pri väčšom dovoze ako vývoze.
Riziko chudoby sa v domácnostiach zvyšuje
Inflácia je príčinou zdražovania takmer všetkého, čoho dôsledkom narastá zadlženosť ekonomiky, na negatívne dôsledky ktorej upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a to v súvislosti aj s trvalou udržateľnosťou verejných financií, ktoré podľa Európskej komisii sú v EÚ najviac rizikové. Prvým signálom, že splácanie dlhov sa predražuje, s čím súvisia narastajúce deficity verejných rozpočtov vrátane budúcoročného štátneho rozpočtu sa ukázalo pri emitovaní posledných 10 ročných štátnych dlhopisov s výnosom 4 %, pričom pred pandémiou bolo ich úročenie pod jedno percento. O tom, že v tomto marazme negatívnych správ budú slovenské domácnosti chudobnieť, nám potvrdili informácie z prostredia bankového sektora, keď dochádza k reálnemu poklesu finančného majetku, čo je spôsobené nižším úročením peňazí, ako je miera inflácie. Do finančného majetku zahrňujeme akcie a dlhopisy, do ktorých ale naše domácnosti investujú výrazne menej ako na západe a preto aj ich straty sú menej výrazné. Naše domácnosti však väčšinu svojho majetku majú investovaný v nehnuteľnostiach, čo sú reálne aktíva, o poklese cien ktorých sa špekuluje. V období očakávanej recesie sa domácnostiam skôr nebudú vytvárať podmienky na zvyšovanie vkladov na účtoch v bankách, ktorých úročenie je mizerné, napriek vyšším úrokom na hypotékach. Problémom sú aj vyššie splátky úverov, ako aj nejasnosti okolo budúcich cien energii pre domácnosti, ktoré podľa vyjadrenia vlády majú zodpovedať všeobecným hospodárskym záujmom. S výraznejším nárastom nezamestnanosti sa vo všeobecnosti nepočíta. Podľa nedávno zverejnených údajov od OECD sme v priemerných mzdách v rámci eurozóny na tom ale najhoršie a preto je pre nás obrovským prekvapením, keď cenová hladina tovarov a služieb je u nás na úrovni 90 percent priemeru EÚ, ale v Česku 80 %, v Maďarsku 67 % a v Poľsku len 60 %, k čomu sa vláda nevyjadruje.
S kompenzáciou cien energií sa počíta
Koaličná vláda hľadá možnosti kompenzácie narastajúcich výdavkov, ktoré sú spôsobené vyššími cenami energií, potravín a nealkoholických nápojov. S kompenzáciou počítajú všetci, ale takmer nikto si nekladie otázku z akých peňažných zdrojov bude nakoniec uhradená? Aké má teda vláda možnosti? Prvá je z vyšších príjmov do štátneho rozpočtu, keďže sa očakávajú vyššie priame a nepriame dane, či už z vyšších miezd zamestnancov a vyšších cien tovarov a služieb. Ďalšia možnosť je mimoriadna daň z nadmerných ziskov v niektorých sektoroch ekonomiky, so schválením ktorých sa vláda zatiaľ nedohodla. V susednom Česku už bola schválená pre energetické, ťažobné a petrolejárske firmy, ako aj pre banky na obdobie 3 rokov, pričom sadzba z konkrétneho daňového základu by mala byť 60 percent. Na kompenzáciu u nás sa spomínajú aj nevyčerpané peniaze z eurofondov za predchádzajúce obdobie. Ako to teda napokon dopadne, uvidíme. Štátny rozpočet na budúci rok počíta aj s kompenzáciou vyšších cien energií pre domácnosti, firmy a verejné inštitúcie v objeme 3,5 miliardy eur, čoho ale dôsledkom budeme pravdepodobne vykazovať deficit štátneho rozpočtu vo výške 8.34 miliardy eur.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.