Slovensko pred vstupom do eurozóny v roku 2009, ako jej šestnásty člen ale ani ako riadny člen, nemalo s plnením konvergentných kritérií problémy. Tieto sa zhoršovali až po vypuknutí pandémie, ktorej miliardové náklady zaplatili všetky členské štáty eurozóny, vrátane nás. Náš deficit verejného dlhu k HDP je okolo 57 percent, čo je menej ako je priemer eurozóny a tak nechápeme prečo minister financií Michal Horváth pri každej príležitosti hovorí, že naše verejné financie sú v „najhoršom stave“, čo nie je pravda, keďže v južných štátoch eurozóny sú rozpočtové dlhy nad 100 percent k ich HDP. Podľa všetkého budeme mať problém s ich splácaním preto, že teraz sú úrokové sadzby ECB, čo je prostredie v ktorom minister financií aktívne pôsobil, vysoké. Z tohto dôvodu sa zvyšujú aj výnosy štátnych dlhopisov, čo znamená, že vládne úrokové splátky budú niekoľkonásobne vyššie a preto je riziko, že rozpočtové deficity sa budú zvyšovať. Druhým problémom je terajšia expanzívna fiškálna politika vlády a zároveň reštriktívna menová politika ECB, ktoré sa tak v podstate navzájom nulujú a preto budeme so záujmom sledovať, ako sa s tým vysporiada menovaný minister financií, ktorého pokladajú za odborníka v oblasti makro ekonomiky a verejných financií.
Inflačná marža je hlavná príčina rastu cien
Na začiatku roka bola inflácia v Česku vyššia ako u nás, vraj z dôvodu, že máme euro. Na začiatku leta je zrazu inflácia na približne rovnakej úrovni u oboch bývalých štátnych súputníkoch a tak si kladieme oprávnenú otázku, prečo inflácia niekoľko násobné rýchlejšie klesá? Odpoveď nachádzame len v tom, že na znižovaní českej inflácie má predovšetkým vplyv pokles dopytu českých domácností a pokles cien energií a teda nie euro ani opatrenia ich vlády, ako sa česká vláda zvykne chváliť. České potravinárske obchody boli nútené na pokles dopytu domácnosti reagovať poklesom ich inflačnej marže, ktorá je hlavnou príčinou prečo boli v Česku a stále sú na Slovensku vysoké ceny potravín, na ktoré politici nevedia reagovať. V Česku zobrali inflačnú maržu potravín do vlastných rúk české domácnosti a podľa všetkého sa im to oplatilo. Inflácia síce dokáže vládne dlhy „požierať“, avšak na druhej strane zvyšovanie úrokov vládne dlhy výrazne zvyšuje. Čo je pre nás výhodnejšie? Odpoveď nachádzame v dĺžke viazanosti dlhu a tým aj fixácie úrokových sadzieb. Ak je dlh viazaný na veľa rokov, tak vtedy inflácia zadlženosti len pomáha. Ak si domácnosť berie hypotéku s krátkou dobou fixácie úrokov tak z dôvodu očakávaného zvyšovania úrokov bude splácanie hypotéky len drahšie. V súvislosti s neklesajúcou infláciou a narastajúcimi úrokovými sadzbami, ktorých dôsledkom je celková kríza životných nákladov sa čoraz väčší počet slovenských firiem rozhodlo znižovať náklady ako investovať do svpjho budúceho rastu, čoho dôsledkom je aj pokles investičných nákladov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.