Plavidlá mali zasahovať na „zvrchovanom území Filipín“ a prítomnosť označil za „jasnú provokatívnu akciu a militarizáciu oblasti“, citovali agentúry ministrove vyhlásenie. Dodal, že pobrežná stráž bude spolupracovať s vládou na prijatí adekvátnych opatrení, zameraných výlučne na udržanie mieru a stability v oblastiach mora, ktoré je súčasťou filipínskej zóny.
Námorný priestor sa stal hlavným bodom konfliktu medzi Pekingom a niektorými jeho regionálnymi susedmi, ako aj Spojenými štátmi. Washington trvá na práve voľne sa pohybovať so svojim námorníctvom a odvoláva sa na „slobodu plavby“. Peking opakovane odsúdil prítomnosť amerických lodí ako provokáciu.
Rastúca frustrácia Filipín z Číny prichádza v čase, keď krajina rokuje s Washingtonom o prítomnosti amerických vojakov na svojej pôde. Minulý mesiac uviedol prezident Rodrigo Duterte, že Pentagón bude musieť ponúknuť finančné kompenzácie, aby povolil americký vojenský personál na základe dohody o návšteve cudzích síl.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
(3) Duterte wants public to decide fate of ‘risky’ US military pact; autor: Ellie Aben; Arab News, 25.2.2021
(4) How the US military is preparing for a war with China; autor: James Stavridis; Nikkei Asia, 7.3.2021
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.