Globálna recesia, ako dôsledok oneskorenej reakcie centrálnych bank na infláciu, ktorá niekoľkonásobne prekračuje nimi stanovený cieľ, napokon vedie globálnu ekonomiku nielen k finančnej nestabilite, ale aj k obrovskej zadlženosti. Kvantitatívne uvoľňovanie dodávalo finančnému trhu lacné peniaze, ktorých dôsledkom bol výrazne vyšší rast cien nehnuteľností ako bol rast globálnej ekonomiky meraný ukazovateľom HDP, samozrejme miezd, ktorý nezodpovedal rastu produktivity práce, čoho dôsledkom bolo čoraz väčšie zadlžovanie sa účastníkov trhu. Vlády si teda nerobili starosti s financovaním deficitných štátnych rozpočtov, keďže výnosy emitovaných štátnych dlhopisov boli nízke, čo platilo aj pre hypotekárnych dlžníkov. Po vypuknutí najprv covidovej, energetickej a dnes inflačnej a v budúcnosti aj migračnej krízy, čo už prestáva platiť. ECB začala v tomto roku zvyšovať svoje úrokové sadzby tretíkrát a vraj ešte neskončila, čoho dôsledkom sa začali zvyšovať nielen výnosy zo štátnych dlhopisov, ale aj hypotekárne úroky a či sa budú zvyšovať aj úroky na vkladoch, sme sa ale nedozvedeli.
Očakávaná fiškálna zodpovednosť vlády
V súvislosti so zadlžovaním, sa čoraz viac hovorí o finančnej gramotnosti slovenských domácností, pod čím sa rozumie dodržiavať pravidlo „míňať len toľko, na koľko máme“. O tom, že pravidlo nedodržiavame svedčí, že slovenské domácnosti majú viac dlhov ako úspor. Finanční poradcovia doporučujú, že pri vyššej ako 10 percentnej inflácii by sme nemali míňať viac ako 50 percent z príjmov, čo väčšina domácností nedokáže, keďže vraj míňame okolo 80 percent. K tomuto trendu prispievajú aj komerčné banky, ktoré v „predstihu“, teda ešte pred oficiálnym zvyšovaním úrokov zo strany centrálnej banky, hypotekárne úroky zvyšujú z dôvodu ich očakávania, čo sa doteraz potvrdilo. Pritom žiadna z nich nezvyšuje úroky na vklady, aby domácnosti boli motivované viac peňazí šetriť a menej míňať, s následným dopadom na pokles inflácie. Rovnako „nezodpovedne“ sa správajú aj vlády, ktoré v rámci svojich fiškálnych stimulov „rozdávajú“ peniaze z dôvodu aj udržania zamestnaností, kompenzácie vyšších cien energií, či prorodinnej politiky, na konci ktorých sa deficity verejných rozpočtov zvyšujú, pričom ich splácanie je dnes niekoľkonásobne vyššie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.