Na medziročnom raste inflácie na úrovni viac ako 3,5 percenta, sa najviac ako napokon v posledných rokoch vždy podieľajú potraviny a tak si kladieme otázku prečo? O tom, že pred veľkonočnými a vianočnými sviatkami sú ich ceny vždy vyššie väčšinou prehliadame, keďže okrem potreby mať na sviatočných stoloch niečo viac a drahšie k tomu prispeli 13 dôchodky a vo väčšine prípadov nejaké eurá od zamestnávateľov navyše. Ale pozrime sa na podstatu veci prečo? Ceny potravín u nás budú ovplyvňovať najmä externé faktory, potom konsolidačné opatrenia vlády a už ohlasovaný príchod diskontných predajní. Vyhýbame sa nepredvídateľných geopolitickým udalostiam, ktorých negatívne dôsledky však nevieme dnes posúdiť.
Príčiny zvyšovania ceny potravín sú známe
Pod externými faktormi vplyvu na ceny potravín patria klimatické zmeny ako sú výkyvy počasia či už sucho, veľké lejaky, málo vlahy, silný vietor a takto by sa dalo pokračovať. Tieto sa zvlášť prejavujú vtedy, keď ich plody sa pestujú len v malom počte krajín ako je to dnes v prípade kávových plodov, ktorých nízka produkcia v Brazílii ale aj vo Vietname, bude príčinou výrazného nárastu ceny. Pred Vianočnými sviatkami si gazdinky sťažovali na cenu masla, ktoré zdraželo z dôvodu nedostatku mlieka v Európskej únii, keďže boli horúce leta a poklesol stavu dobytka. Pokiaľ ide o konsolidačné opatrenia tak, budeme zvedaví ako sa na ceny potravín prejaví pokles DPH, ktorých ceny by mali kompenzovať vyššie dane a odvody. Vláda tvrdí, že rokovala so všetkými v ich potravinovom reťazci keďže potravina v obchode prechádza viacerými fázami, pričom každá má svoje náklady a má vraj pripravené nástroje ako do tohto procesu zasiahnuť. Najhoršie čo sa môže stať však je, že ceny pre domácnosti neklesnú a príjem z DPH sa do štátneho rozpočtu zníži. Pokiaľ však ide zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu s potravinami tak, ohlasovaný tohtoročný príchod poľského diskontného reťazca Biedronka sa odkladá do obdobia prvého štvrťroka 2025 z neznámych dôvodov.
Najúčinnejším bičom na rast cien je konkurencia
V súvislosti s nárastom konkurencieschopnosti v agrárnom aj v potravinárskom sektore sa čoraz viac diskutuje o obchodnej dohode EÚ s krajinami Mercosur, do ktorého patria Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, o ktorej niektorí vraj hovoria o šanci pre našich exportérov, ale naši poľnohospodári skôr o likvidácii. Európski politici nás presvedčujú, že obavy sú zbytočné keďže na potraviny sú stanovené kvóty, prísne fytosanitárne normy a celý rad „ručných bŕzd“. A tak sa ani nebudeme do doby s oboznámením sa obsahu tejto dohody vyjadrovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.