Francúzske Národné zhromaždenie – dolná komora parlamentu – prijala vo štvrtok rezolúciu, v ktorej vyzvala vládu, aby hlasovala v Európskej rade proti predĺženiu hospodárskych a obchodných sankcií proti Rusku.
Čo dokáže desať percent
Summit Európskej rady, inštitúcie zloženej z najvyšších výkonných predstaviteľov členských krajín, mal prebehnúť v dňoch 23. a 24. júna. Kolidoval by však s britským referendom o vystúpení z únie a tak ho preložili na 28. júna. Pokiaľ by poddaní Jej Veličenstva Alžbety Druhej povedali v plebiscite európskemu kolosu „Tešilo nás, spánombohom!“, poprevracali by na bruselskej schôdzke prezidentov a premiérov celú pripravovanú rokovaciu agendu.
Pôvodne do nej nepatrila ani rebélia 55 francúzskych poslancov Národného zhromaždenia, ktorí hlasovali za protisankčnú rezolúciu. Na pozadí celkového počtu 577 poslaneckých kresiel dolnej snemovne predstavujú menej ako desaťpercentnú menšinu, no v otázke zabránenia predlžovania kontraproduktívnych protiruských sankcií tvoria viditeľnú skupinu, ktorej sa podaril husársky kúsok. Bola dostatočne početná na to, aby zozbierala súhlas 85 poslancov potrebný na predloženie protisankčnej rezolúcie k hlasovaniu v Národnom zhromaždení. Arogancia väčšiny poslancov, ktorí úslužne plnia očakávania svojich veľkých sponzorov, viedla k tomu, že k hlasovaniu sa dostavilo iba 101 poslancov. Protisankčnú rezolúciu odobrila 55-členná nadpolovičná väčšina prítomných, čím sa mohla rozletieť do sveta ohurujúca správa, že francúzsky parlament začína rebelovať.
V parlamente sa prestáva podriemkávať
Nie je to úplne tak. Väčšina z 577 poslancov by pri plnej účasti na hlasovaní iniciátorov rezolúcie nepodporila. Takisto nie v Senáte, hornej a konzervatívnej komore parlamentu. Časy sa však menia a konzervatívci v krajine Galského kohúta, podobne ako inde v Európe, sa začínajú názorovo vyčleňovať od probruselskej pravice poplatnej nadnárodnému kapitálu a obzvlášť jeho celosvetovej ofenzíve na rozbíjanie tradičných konzervatívnych duchovných a spoločenských hodnôt. Predkladateľom návrhu na debatu a hlasovanie v Bourbonskom paláci o škodlivosti uvalenia a predlžovania protiruských obchodných sankcií je Thierry Mariani, bývalý minister dopravy a člen stredopravej Únie za ľudové hnutie (Union pour un mouvement populaire). Čo je dôležitejšie, v Národnom zhromaždení zastupuje francúzskych občanov žijúcich v 49 krajináchÁzie, Tichomoria a východnej Európy. Má široké medzinárodné konexie, je scestovaný, rozhľadený a dokáže pádne vyargumentovať škodlivosť a kontraproduktívnosť sankcií, ktoré transatlantické mocenské centrá uvalili na Rusko. Nie je ani proruský, ani pročínsky, ani proindický, ale profrancúzsky.
Odpor sa dvíha
Národný konzervativizmus sa vo Francúzsku prebúdza z letargie aj pod dusivou váhou globálneho sociálneho inžinierstva prostredníctvom masovej migrácie organizovanej zvonku. Neúprosný tlak Bruselu na Francúzsko, aby sa spolu so susednými štátmi bez odvrávania otváralo miliónom nechcených mimoeurópskych privandrovalcov, vyvoláva u občanov úzkosť a odpor. Ak zároveň vnímajú a chápu zhubnosť vháňania Piatej republiku do hospodárskej a psychologickej vojny s Ruskom, umocňuje to aj ochotu poslancov načúvať hlasom rozhorčených voličov.
Pridajme k tomu vzdor pracujúcich proti snahám vlády a kapitálu demontovať sociálne a hospodárske práva pod zámienkou reformy Zákonníka práce a pochopíme, prečo Francúzi demonštrujú a volajú na svojich poslancov, aby sa spolu s nimi postavili proti celej tej deštrukcii. Masové pouličné akcie a okupačné štrajky proti tzv. spružneniu Zákonníka práce prebiehajú vo francúzskych mestách od marca. Toto protestné hnutie, charakterizované masovými akciami vo večerných a nočných hodinách, dostalo pomenovanie Nuit debout (voľne preložené Noc na nohách, či v angličtine „Up All Night“). 1. mája sa predvádzalo v plnej kráse.