Fritz Schmenkel – zabudnutý hrdina východného frontu

Tagged With: , , , , , Add Comment

Fritz Paul Schmenkel nebol jediným vojakom, ktorý dezertoval z nemeckého Wehrmachtu a pridal sa k Červenej armáde. Počas veľkej vlasteneckej vojny prebehli k sovietskej armáde tisícky Nemcov.
Ale iba Schmenkel dostal najvyššie sovietske uznanie. Väčšine dezertérov nedovolili, aby sa zúčastnili na vojenských operáciách a držali ich ďaleko od bojovej línie.
Fritz Schmenkel sa narodil počas prvej svetovej vojny na Valentína 1916 na predmestí poľského prístavného mesta Štetína. Bol synom murára, zarytý antifašista. Opovrhoval nacizmom najmä potom, ako príslušníci nacistickej SA zavraždili jeho otca v pouličných šarvátkach počas komunistických protestov v roku 1923. Fritz mal rovnaké názory ako jeho otec a pridal sa k Lige mladých nemeckých komunistov. Nikdy sa nepodieľal na väčších ilegálnych akciách, ale aj tak bol pod neustálym dozorom tajnej polície gestapa. V roku 1938 ho odviedli do armády, kde sa mal stať delostrelcom, ale po opakovaných pokusoch o útek ho nacisti strčili na 18 mesiacov do basy pre intenzívne protivojnové agitovanie a vyhýbanie sa vojenskej službe. Keď Nemecko začalo realizovať plán Barbarossa útokom na Sovietsky zväz, Schmenkel v tom uvidel príležitosť dostať sa na slobodu, a tak sa dobrovoľne prihlásil na vojnu. V októbri 1941 ho poslali na východný front na prevýchovu. Tam sa rozhodol, že prebehne k Rusom. V poslednom liste, ktorý napísal svojej manželke 25. novembra, píše: „Teraz už viem, čo mám robiť.“
Po boku sovietskych vojakov bojoval niekoľko rokov. Organizoval desiatky úspešných operácií a diverzantských útokov, na ktorých sa aj sám zúčastňoval. Avšak jeho zásluhy sa stali známymi až 20 rokov po jeho smrti.
Lenin a Stalin
Fritza Schmenkela nasadili so 186. streleckou divíziou v Smolenskej oblasti. Na konci novembra dezertoval a skrýval sa v tamojšej dedinke Podmošie v snahe dostať sa na územie pod kontrolou Červenej armády. Mal to ťažké, lebo nehovoril rusky. Ľuďom, na ktorých natrafil, stále opakoval: „Lenin, Stalin…“ Pochopili, o čo ide, a tak mu poskytovali stravu a strechu nad hlavou. On im na oplátku pomáhal s domácimi prácami. Potom mal šťastie v nešťastí. Padol do rúk svojim krajanom v dedine Kurganove a poľný súd ho odsúdil na smrť zastrelením.
Vtedy však vtrhla do dediny partizánska skupina Smrť fašizmu, ktorá ho oslobodila.
Partizáni mu dali nové meno Ivan Ivanovič, ktoré mu hneď skrátili na prezývku Váňa.
Prebehlík Schmenkel-Ivanovič učil partizánov obsluhovať nemecký guľomet MG-42 a zapájal sa do bojov.
Vedenie sovietskej armády zhodnotilo, že Schmenkel má výnimočné schopnosti, ktoré má väčší význam využiť vo veľkých diverzantských operáciách než v partizánskej vojne. Preto si ho v marci 1943 predvolali do Moskvy, kde bol dekorovaný Červenou stužkou, a potom ho v júni 1943 prevelili k výzvednej skupine na sovietskom západnom fronte v meste Orše.
Autor: Ratko Sudecký
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:
http://bit.ly/kupit-online-zemavek-februar-2019
Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis