GDPR: ďalšie nariadenie z Bruselu vstupuje do platnosti

Tagged With: , , , 1 Comment

V piatok 25. 5. 2018 nadobudol účinnosť ďalší unifikačný činiteľ eurounijného superštáttu. Nazýva sa Všeobecné nariadenie Európskej únie o ochrane údajov. Pod akou skratkou sa ujme v slovenskej jazykovej praxi, ukážu najbližšie dni a týždne. Zatiaľ sa najčastejšie používa štvorpísmenová anglická GDPR pre General Data Protection Regulation, prípadne päťpísmenová nemecká DSGVO pre Datenschutz-Grundverordnung.

Centralizácia neúprosne napreduje

Tlačové agentúry po celom supranárodnom území EÚ berú slovo „ochrana“ z názvu za bernú mincu a úslužne opisujú toto nariadenie ako službu občanovi, ako čosi pozitívne a chvályhodné, čo vraj posilní ochranu osobných údajov. Rôznia sa pritom samozrejme vo vymedzení pojmu ochrana, ale v zásade programujú občanov na to, aby sa ani len filozoficky nebránili pretekaniu najrôznejších osobných údajov cez hranice národných štátov do celého kyberpriestoru. Právne vymáhateľnou štandardizáciou v Európskej únii a Bruselom priamo zatiaľ nevymáhateľnou po celej planéte.

Nariadenie GDPR je medzníkom v ochrane osobných údajov„, vychvaľuje ho titulok v správe TASR z 25 mája s odvolaním na Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá povedané gramaticky chybným jazykom TASR „slúži ako centrom pre kybernetickú bezpečnosť v Európe“.

V celej Európe? Po kliknutí na stránku tejto agentúry EÚ https://www.enisa.europa.eu/ už z názvu European Union Agency for Network and Information Security vidíme, že pole pôsobnosti sa nevymedzuje na celú Európu od Atlantiku po Ural, ale iba na Európsku úniu, ktorú práve opúšťa Veľká Británia.

Človek v sieti

Bežného občana zaujíma na novom nariadení predovšetkým to, čo sa dotýka jeho každodenného života. Európska komisia poskytuje na tento účel hojnosť informácií. Nemá význam ich preberať sprostredkovane od médií hlavného prúdu, keď je k dispozícii hojná znáška informácií priamo v slovenskej jazykovej mutácii na webovej stránke Európskej komisie https://ec.europa.eu/info/law/law-topic/data-protection/reform/rights-citizens_sk .

Otázkou, „Ako sú ochránené moje osobné údaje?“ sa zaoberajú tieto pasáže:

Ako sú ochránené údaje o mojom náboženskom presvedčení/sexuálnej orientácii/zdraví/politických názoroch?

Možno zbierať osobné údaje o deťoch?

Môže odo mňa zamestnávateľ žiadať, aby som poskytol súhlas s používaním mojich osobných údajov?

Ako treba žiadať o môj súhlas?

Čo stane, ak moje poskytnuté údaje uniknú?

Najviac pozornosti bude asi na seba pútať sekcia „Moje práva“. Odpovedá na tieto otázky:

Aké mám práva?

Aké informácie mám dostať, keď poskytujem svoje osobné údaje?

Ako môžem získať prístup k mojim osobným údajom, ktoré vlastní určitá spoločnosť/organizácia?

Moje údaje sú nesprávne. Môžem ich opraviť?

Môžem požiadať spoločnosť/organizáciu o zaslanie mojich osobných údajov, aby som ich mohol použiť niekde inde?

Môžem požiadať spoločnosť/organizáciu, aby prestala spracúvať moje osobné údaje?

Môžem požiadať spoločnosť, aby vymazala moje osobné údaje?

Kedy si mám uplatniť právo na obmedzenie spracúvania mojich osobných údajov?

Môžem podliehať automatizovanému individuálnemu rozhodovaniu vrátane profilovania?

Nie je náplňou nášej redakčnej práce púšťať sa do podrobností a právnych analýz tejto komplikovanej sféry. Môžme ju však skúsiť zaradiť do širších súvislostí.

Technokrati v Bruseli sa radi profilujú v oficiálnych dokumentoch ako dobrodinci a uvádzať, že nenechali aktualizovať „Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov“ kvôli tomu, aby uľahčili život občanom. Na druhej strane neskrývajú prvotný zámer zostavenia nového nariadenia a tým je, aby otváralo transnacionálnym korporáciám nové obchodné príležitosti v jednotnom digitálnom trhu EÚ. Stručne povedané, všetko pre svetový obchod a svetové spoločnosti v posvätnom mene globalizácie.

Iba ilúzie

Propagandisticky najčastejšie traktovaným prínosom GDPR je právo občana na vymazanie osobných údajov. Menej sa hovorí o podmienenosti jeho vymáhateľnosti a využitia. Zjednodušene povedané, toto právo bude obmedzované vyššie postavenými záujmami. Únijnými, štátnymi, právnymi, bezpečnostnými, celospoločenskými, atď., atď.

Povolením odmietnutím nechať šíriť svoje údaje sa občan vystaví dobrovoľnému pádu do izolácie v hospodárskom a osobnom živote. Úrady ho môžu nechať izolovať sa len do určitej miery, pretože kompletné odstrihnutie sa od matrixu, t.j. od tzv. modernej civilizovanej spoločnosti, nie je možné, ani povolené. Tobôž nie v podmienkach nástupu tzv. 4. priemyslovej revolúcie a fázy tzv. internetu vecí (Internet of Things). V nej už nie sú navzájom sieťovo prepojení len ľudia s úradmi, štátom a korporáciami. Existujúca pavučina obmotáva aj stroje, zariadenia a predmety. Všetko, čo nás obklopuje.

Krátky a zrozumiteľný popis internetu vecí z Wikipédie: „Internet věcí (anglicky Internet of Things, zkratka IoT) je v informatice označení pro síť fyzických zařízení, vozidel, domácích spotřebičů a dalších zařízení, která jsou vybavena elektronikou, softwarem, senzory, pohyblivými částmi a síťovou konektivitou, která umožňuje těmto zařízením se propojit a vyměňovat si data. Každé z těchto zařízení je jasně identifikovatelné díky implementovanému výpočetnímu systému, ale přesto je schopno pracovat samostatně v existující infrastruktuře internetu. Experti odhadují, že Internet věcí bude v roce 2020 zahrnovat přibližně 30 miliard zařízení. Hodnota trhu se odhaduje na 80 miliard dolarů.“

Môže byť občan pánom situácie v zmysle dohliadača nad údajmi o sebe v takomto komplexnom prostredí? Sotva.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...
One Response to "GDPR: ďalšie nariadenie z Bruselu vstupuje do platnosti"

Pridaj komentár

  & Časopis