Dosiaľ bolo objavených približne pol milióna klinopisných tabuliek. Preložených síce bolo 80 %, lenže veda pre verejnosť sprístupnila iba 20 % prekladu. Podľa prof. Marvina A. Powella obsahujú nespočetné množstvo informácií o astronómii, cudzích planetárnych sústavách, návštevníkoch z hviezd a o vzniku ľudstva. Tieto údaje by postavili celý svetonázor hore nohami.
Na obelisku asýrskeho kráľa Salamasara II. sú okrem reálnych (normálnych) zvierat znázornené aj hybridné bytosti, vedené na reťaziach, s telom leva, ale s ľudskou hlavou. V peruánskej archeologickej lokalite Chavín de Huántar sú na reliéfoch a rytinách, na stélach a obeliskoch zobrazené zmiešané zvieracie a ľudské bytosti, s datovaním tisíc rokov pred naším letopočtom. V Epose o Gilgamešovi videl Gilgameš bytosť Chuvavu s rukami leva, so šupinatým telom a orlími pazúrmi namiesto nôh, ktorú nedokázali zraniť kopije ani šípy. Z obdobia 2200 rokov p. n. l. pochádzajú okrídlení ľudia na sumerských chrámových stenách a na pečatidlách. Na Ištarinom chráme v Berlínskom múzeu sú šupinaté bytosti s levími a orlími pazúrmi. V hrobe veľkňaza z peruánskeho kmeňa Moche bol na medenom žezle znázornený pohlavný akt ženy s krížencom mačky a plaza.
Zaujímavým príkladom hermetickej symboliky je hybridný výtvor – sfinga s telom leva a tvárou človeka. Pochádza z Egypta. V Sýrii bývala zobrazovaná bez krídel, niekedy s hlavou barana (symbol boha Amona). Podľa spisovateľa Josefa Veselého sfinga v sebe zahŕňa atribúty orla (krídla), býka (boky), leva (laby) a človeka (tvár) a symbolizuje štyri základné kvality (vlastnosti): vedieť, chcieť, odvážiť sa a mlčať. Eliphas Lévi v knihe Dogma a rituál vysokej mágie priraďuje tieto štyri symboly k štyrom evanjelistom a k živlom: lev (Marek, oheň), orol (Ján, vzduch), človek (Matúš, voda), býk (Lukáš, zem). Od 7. storočia p. n. l. sa sfingy objavujú na gréckej keramike a od 6. storočia p. n. l. tvoria dekoratívny prvok náhrobkov. V Egypte sa sfinga zobrazovala, na rozdiel od antického Grécka, bez krídel a odpočívajúca. Sfingy so zvieracou hlavou lemovali cesty k egyptským chrámom a hrobkám. O tisíc rokov mladšie grécke sfingy mali prsia a ženskú postavu.
Mytozoologička Tam O´Malleyová v knihe Mytologická zvířata spomína báj o Oidipovi, z roku 450 p. n. l., v ktorej sfinga strážila vjazd do Téb a tiež na hore Sfingio, kde číhala na okoloidúcich pútnikov so svojimi hádankami. Kto neuhádol, musel zomrieť. Hesiodos spomínal medúzy, ktoré zabíjali svojím paralyzujúcim pohľadom. Mužskú hlavu, krídla a telo býka mal asýrsky hybrid Aladlammú. Tieto chiméry sa umiestňovali k bránam miest. Ženské telo a hlavu levice mala egyptská bohyňa liečenia a vojny Sekhmet. Podobná sfinge bola Mantikora. Plínius o nej písal, že má tri rady zubov, tvár a uši muža, červené oči, telo leva a chvost vybavený špicatým žihadlom. Ailianos o chimérach v 3. storočí tvrdil, že Indovia ich odchytávajú, dokiaľ ešte nemajú nebezpečné žihadlá a skalami im potlčú chvosty, aby už nedorástli. Básnik Homér opisoval sirény, morské panny, spolovice ženské bytosti, ktoré vábili námorníkov do záhuby svojím spevom. Tie sa vyskytujú aj v nemeckej rozprávke o Lorelei. Vo februári priniesol startitup.sk správu o 300-ročnej múmii tzv. morskej panny z Japonska, ktorú skúmali tamojší vedci. Má vlasy, ústa a rybí chvost. Homér v Iliadach opisuje hybridné božské bytosti – chiméry. Dnes sa slovom chiméra označujú netvory na gotických katedrálach, ale aj klamlivé predstavy, preludy. Mali hlavu levice, telo kozy a dračí chvost. Podľa Hesiodosa sa chiméra zrodila z Echidny, opäť zvláštnej bytosti, napoly ženy, napoly hada. Nebezpečná Echidna sa živila ľuďmi a žila v jaskyni, zabil ju obor Argos počas spánku. Bola často zobrazovaná na vázach, minciach, ako zápasí s Bellerofontom, ktorý ju porazil. Aj Nuwa a Fu-si, z čínskej mytológie, sú zobrazovaní, ako dvojica prarodičov ľudstva, s ľudským telom, od pása dole však s telom hada. Kríženec orla a leva sa nazýva gryf, tento častý heraldický symbol má telo a hlavu leva a krídla a pazúry orla. Gryf sa vyskytuje v krétsko-mykénskom umení a neskôr prenikol do gréckeho umenia. Bol obľúbeným prvkom v rímskej dobe, v antike strážil strom života. Táto bytosť žijúca v jaskyniach pochádza z oblasti Sumeru, bola mimoriadne silná a bojovná, dokázala rozpárať človeka a koňa za pár sekúnd.
AUTOR: Vladimír Líška
