V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v ekonomike začíname stretávať s pojmom globalizácia .Obsahom tohto pojmu v ekonomike bolo predovšetkým vzájomné prepojenie svetových a národných trhov, ktoré organizovali významné nadnárodné spoločnosti. S využívaním počítačovej a komunikačnej techniky sa dokázali presadiť všade tam, kde náklady boli najnižšie a produktivita práce čo najvyššia a dane platili tam, kde daňová sadzba bola najnižšia. Globalizácia bola dôsledkom nízkych cien takmer všetkého a teda aj nízkej inflácie, podporovaná najvyššími medzinárodnými finančnými inštitúciami ako Svetová banka, ale aj Medzinárodným menovým fondom, keďže sa predovšetkým obchodovalo aj so Svetovou obchodnou organizáciou. Podľa vyjadrenia viacerých, však Rusko-ukrajinský konflikt spojený sankciami väčšiny proti Rusku, môže byť začiatkom konca tohto ekonomického fenoménu doby. Dôvod? Jednotliví účastníci trhu si totiž začnú prehodnocovať zabezpečenie svojich jednotlivých súčastí produktou doma, bez terajšieho rizika dopravných chaosov, o ktorých by náš automobilový sektor vedel vyprávať. Keď k tomu pripočítame ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré ruskú ekonomiku čoraz viac oddeľuje od doterajšieho svetového ekonomického poriadku, treba počítať so zásadnými zmenami aj budúceho usporiadania nie globalizovanej, ale deglobalizovanej ekonomiky, ktorej sprievodným znakom bude vysoká inflácia, čo napokon všetci vidíme. A tak si kladieme otázku, ako budú centrálne banky reagovať na jej rast? Budú ju tolerovať, alebo budú brzdiť hospodársky rast spojený s nárastom nezamestnaností?
Rubeľ krytý komoditami a dolár svojimi dlhmi
Doterajšie sankcie voči Rusku sa predovšetkým týkali finančného trhu, keď boli od medzinárodného platobného systému SWIFT odpojené ruské banky okrem Sberbanku a Gazprombanku, cez ktoré sa uskutočňujú dolárové platby za ropu a zemný plyn. Väčším problémom pre ruskú ekonomiku bolo zmrazenie rezerv ruskej centrálnej banky v centrálnych bankách inde vo svete, čo sa prejavilo na poklese výmenného kurzu ruského rubľa a tak musela zasiahnuť ruská centrálna banka zvýšením úrokovej sadzby až o 20 percent. Z toho dôvodu prestala fungovať burza a teda obchodovanie s ruskými akciami a dlhopismi. Či bolo prekvapením, že ruská centrálna banka dokázala podľa zmluvy zaplatiť v termíne výnosy z ich štátnych dlhopisov, nebudeme špekulovať. Určite ich viac zaskočilo rozhodnutie ruského prezidenta V. Putina týkajúce sa prepracovania doterajších zmlúv, na základe ktorých sa fakturácia za odobraný zemný plyn už nebude realizovať tak ako doteraz, v amerických dolároch a eurách, ale len v jeho rubľoch, s čím však väčšina odberateľov nesúhlasí. Dôvodom prečo sa ruský prezident tak rozhodol je, že podľa jeho vyjadrenia, je terajší americký dolár krytý dlhmi, ktoré sú vraj nesplatiteľné, zatiaľ čo ruský rubeľ je krytý ruskými komoditami. Či sa budú spomínané suroviny predávať aj v bitcoinoch, sa zatiaľ len špekuluje ale jeho cena sa už zvýšila. Keď k tomu zoberieme, že aj niektoré ázijské štáty uvažujú s predajom plynu nie v amerických dolároch, môže byť teda jeho pozícia ako svetovej rezervnej meny ohrozená, čo napokon platí aj pre euro. Podľa názoru ruskej strany nepotrebuje ich ekonomika americké doláre, ale ruble z viacerých dôvodov a síce revalvovať vlastnú menu, zároveň znížiť domácu infláciu, ako aj splácať svoje dlhy voči zahraničiu v termíne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.