Viacerí ekonómovia súhlasia, že nad globálnou ekonomikou visia mračná navzájom súvisiacich prekážok jej rastu, ktorých začiatok je však spojený s pandémiou, západnými sankciami proti rusko-ukrajinskému konfliktu, ktoré zo strany Ruska neostali bez odozvy, dôsledkom čoho je energetická kríza, ktorá sa pokladá za jednu z príčin vysokej inflácie, na ktorú museli centrálne banky reagovať vyššími úrokovými sadzbami, ktorých dôsledok bude pokles hospodárskeho rastu s rizikom recesie. Spomínané globálne problémy zabrzdili aj najväčšie ekonomiky sveta, z ktorých eurozóna má problémy predovšetkým s energetickou krízou, Čína s realitným trhom ako dôsledok politiky nulovej tolerancie voči covidu a USA s nárastom inflácie na ktorú reaguje vyššími úrokmi, ktorých dôsledkom sa posilňuje americký dolár. Medzinárodný menový fond má pre nás pre budúci rok pochmúrne informácie, ktorých spoločným menovateľom je pokračovanie kríz, čo sa dotkne aj ekonomiky eurozóny ktorej sme súčasťou.
Spoločné riešenie energetickej krízy v nedohľadne
Doteraz bol najväčší problém najprv s cenami energetických surovín potom s infláciou, ktorú pribrzdiť sa snaží ECB vyššími úrokovými sadzbami. Jej cieľom je znížiť dopyt po stále drahších tovaroch a službách a najnovšie aj po cenách predražených nehnuteľností. ECB vedome počíta s poklesom hospodárskeho rastu, ktorý sa môže prehupnúť až do recesie a v prípade že HDP bude stagnovať a inflácia sa zvyšovať, až do stagflácie. Keď sa k tomu pripočíta pokles výmenného kurzu eura voči doláru, narastajúce výnosy z emitovania slovenských štátnych dlhopisov, ktorých dôsledkom budú dlhy stále drahšie a drahšie, tak do budúcich rokov nebudeme vstupovať príliš optimisticky. Čo nás navyše zaskočilo je, že členské krajiny EÚ sa nevedia ani dohodnúť, ako sa bude do konca tohto roku riešiť energetická kríza. Tak ako úrokové sadzby ECB nevyhovujú všetkým členským štátom eurozóny, tak aj na navrhované opatrenia na zastropovanie cien energií nie je rovnaké stanovisko. Jedny chcú strop len na veľkoobchodné ceny plynu, iný len na jeho skvapalnenú formu, jedny navrhujú strop len na cenu plynu, oddeliť strop na plyn od stropu na elektrinu, navrhuje sa tiež oddeliť cenu plynu z ktorej sa vyrába elektrina od iných zdrojov z ktorých sa elektrina vyrába a takto by sme mohli v rozdielnych prezentáciách pokračovať. Slovensko nesúhlasí s priamymi dotáciami a tak presadzuje spoločné nákupy za nižšie ceny. Ako to napokon dopadne si ešte do konca októbra musíme počkať. Ako sa tieto problémy budú riešiť, keď sa uvažuje o zrušení práva veta si nevieme ani predstaviť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.