S poklesom eurozóny sa počíta z viacerých dôvodov, z ktorých na prvom mieste je menová politika ECB. Tá vraj z dôvodu zvyšovania inflácie musí zvyšovať svoje úrokové sadzby, ktoré určite neznížia ceny energií, ale majú znížiť dopyt po tovaroch a službách, keďže rast príjmov domácností bude nižší ako percento rastu inflácie. Tie zo svojich príjmov budú najprv splácať pôžičky, niečo budú chcieť usporiť, alebo investovať a napokon sa bude kupovať to najnutnejšie a asi v menšom. Na pokles eurozóny však bude mať podľa všetkého vplyv aj najviac prepadajúca sa ekonomika v eurozóne, ktorou je na prekvapenie viacerých nemecká. Dôvod? Doteraz najviac profitovala z dodávok lacného ruského zemného plynu, ktorý aj predávala ostatným za drahšie, čo bol najväčší dôvod, prečo presadzovala uvedenie druhého plynovodu Nord Stream 2 do prevádzky, čo sa napokon so známych dôvodov nepodarilo. Pre Slovensko je to veľmi zlá správa, keď z tohto pohľadu by sme mohli Slovensko pokladať aj za spolkovú krajinu Nemecka. O tom, že v eurozóne nie je priaznivá ekonomika svedčí aj jej narastajúci deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý ešte vlani za to isté obdobie vykazoval prebytok.
Narastajúcu infláciu vystriedajú narastajúce dlhy
ECB má tohto na rováši dosť, keďže okrem toho, že v predpovediach na mieru inflácie jej vývoj neodhadla, jej príčiny hľadala všade inde len nie v jej podstate, aby napokon neskoro, ale predsa zvýšila jednorazové úrokové sadzby o viac bázických bodov ako finančný trh očakával. Tiež prekvapuje jej vyhlásenie, že jej predovšetkým ide o pokles inflácie a nie budúci hospodársky rast, čo sa ostatným účastníkom trhu nepozdáva. To, že investori začali masívne s výpredajom svojich aktív, sme si tiež všimli. Za tohto stavu neostalo vláde nič iné len fiškálnymi stimulmi „zachraňovať“ za cenu narastajúceho dlhu, ktorého splácanie je niekoľko násobne drahšie ako bolo pred pandémiou. Ako to bude ďalej pokračovať môžeme len špekulovať, na budúci rok ešte nie, ale v ďalších podľa všetkého len zvyšovaním daní a škrtaním verejných výdavkov, čo podľa všetkého môže byť aj príčinnou sociálnych nepokojov, čo je vždy zlá správa aj pre vládnych politických predstaviteľov. Eurozóna je v posledných rokoch zavalená ekonomickými šokmi za ktoré si môže aj sama. Kvantitatívnym uvoľňovaním sa zachraňovali najviac zadlžené štáty na juhu, namiesto toho aby sme od nich vyžadovali plniť kritéria stability, veľa času sa venovalo migrácii a čo je pre terajšiu energetická krízu najhoršie, sú podmienky zníženia emisie skleníkových plynov len zníženým využívaním fosílnych palív, ich nahradenie drahšími obnoviteľnými zdrojmi energií, čo ešte dlhé roky nebude možné podľa predstav Európskej komisie realizovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.