Na fungovaní globálnej ekonomiky „zarobili“ predovšetkým nadnárodné firmy tým, že pri výrobe mali nízke náklady a vysoké zisky, ktoré navyše zdaňovali tam, ak napokon vôbec, kde ich sadzby boli najnižšie. Pre ostatných bol najväčší prínos globalizácie v tom, že inflácia bola nízka, čo dnes neplatí. Hlavným dôvodom prečo je dnes inflácia tak vysoká, je pandémia a vojenský konflikt bývalých štátnych súputníkov, ktoré poznačili úroveň globalizácie, ktorá sa podľa všetkého postupne rozpadá. Ak si západné krajiny mysleli, že opakovanými sankciami odstrihnú Rusko od globálnej ekonomiky s cieľom donúti ho zastaviť v pokračovaní invázie, tak sa podľa všetkého zmýlili práve v tom, že zo spomínaných dôvodov jej pôvodná úroveň už nefunguje. Keď sa k tomu pripočíta, že starý kontinent je naďalej v prevažnej miere závislí od ruských dodávok predovšetkým zemného plynu a ropy, ktoré nebude možné tak skoro odstrihnúť, možno za iných obchodných podmienok obmedziť, čo pre domácnosti bude znamenať ešte vyššie ceny, tak efektívnosť sankcií nie je taká veľká, ako sa pôvodne očakávalo.
Platby v rubľoch sú veľká neznáma
Žiadna sankcia však nie je na prospech rastu ekonomiky, o čom sme sa mali možnosť presvedčiť pri väčšine doterajších sankcií inde na svete. Na druhej strane však treba povedať, že negatívne dôsledky sankcií pociťuje nielen ten, koho sa sankcie týkajú, ale aj ten, kto sankcie uvaľuje. Ich kompenzácia doma z verejných prostriedkov zvyšuje ich deficit, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia ako napokon vždy, len domáci daňoví poplatníci, z ktorých väčšina ani sankciám nemusí rozumieť. Pre sankcie je najhoršie, keď zároveň ten voči ktorému sa pôvodne sankciu uvealili, ma možnosť z „rukáva“ vytiahnuť protiopatrenia, ktoré v konečnom dôsledku môžu škodiť dokonca viac. K takýmto v prípade EÚ, môže byť rozhodnutie ruského prezidenta, že za odber zemného plynu a ropy od 1.4.2022 bude požadovať platby len v rubľoch, v opačnom prípade zavrie kohútiky plynovodov a ropovodov. Po jeho vyhlásení sa výmenný kurz rubľa dostal na predvojnovú úroveň a niektoré vlády vyhlásili už prvý stupeň núdzového stavu. Či sa dá v tomto prípade hovoriť o prasknutí sankčnej bubliny, nešpekulujeme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.