Gulag mysle

Tagged With: , , , , , Add Comment

V gulagu mysle sa sami väzníme a naše otroctvo milujeme. V skutočnosti sa bojíme sveta mimo náš vnútorný gulag, pretože sme zhltli príbeh, že je bezpečný a trvalý. Prijali sme argument, že útek je trestaný. Disident bude rýchlo potlačený alebo zhanobený a disent spoločensky a ekonomicky marginalizovaný. Vo zvláštnej ľudskej patológii veríme opaku reality: ten, čo nás zneužíva, je náš záchranca; sme bohatší, keď sme v skutočnosti chudobní; vláda nás vždy zachráni, aj keď je sama problémom, nie riešením. Neodvažujeme sa uvedomiť si, že krízy, ktorým čelíme, sú nové a staré riešenia sú viac ako zbytočné, pretože robiť viackrát to, čo zlyhalo, bude mať skutočne neprekonateľné následky.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Michael Grant opísal toto upnutie k minulosti vo vynikajúcom diele Pád Rímskej ríše (1976): „V týchto spôsoboch myslenia nebol vôbec žiadny priestor pre novú, apokalyptickú situáciu, ktorá sa objavila; situáciu, ktorá si vyžaduje také radikálne východiská ako je ona sama. Postoj „status quo“ je uspokojivá akceptácia vecí tak, ako sú. Bez jediného nového nápadu. Toto prijatie je sprevádzané prehnaným optimizmom o súčasnosti i budúcnosti. Aj keď bol koniec vzdialený len šesťdesiat rokov a ríša sa rýchlo rozpadala, Rutilius naďalej oslavoval rímskeho ducha s rovnakou istotou. Slepé dodržiavanie nefunkčných ideí patrí medzi hlavné príčiny pádu Ríma. Ak ste boli dostatočne utužení touto fikciou, nebolo potrebné volať po praktických opatreniach prvej pomoci.“

Gulag mysle je skonštruovaný z dvoch obvyklých lží. Prvá, že so všetkými blížiacimi sa krízami sa dá vyrovnať opakovaním toho, čo fungovalo posledných 50 rokov. Druhá, že opakovaná deklarácia našich „cnostných presvedčení“ je rovnocenná skutočnému riešeniu problémov, akoby dané problémy neboli ničím iným ako nedostatkom veľkolepých presvedčení a nie reálnymi krízami, ktoré si vyžadujú obrovskú odolnosť a obetu. Gulag mysle závisí od slepej dôvery, že nás (moderná) technológia bez námahy zachráni, prípadne sa istá nová forma mágie prejaví v momente potreby a my nebudeme musieť nič meniť na našom životnom štýle či poškodenej štruktúre moci. V gulagu mysle je za skutočnú spravodlivosť prezlečená imaginárna spravodlivosť. Existujú dva súbory zákonov a dve úrovne vymáhania: bohatí a mocní súdnictvu unikajú, kým prehrešky voči „gulagu“ sú trestané doživotím, konfiškáciou majetku, pokutami a poplatkami štátu.

Popletení a slepí putujeme k útesu bez toho, aby sme ho videli, so zameraním na naše malé obrazovky zábavy a zaujatím na seba samých. Dno útesu láka a naplnení pocitom bezpečia, ktorý sme do gulagu mysle vložili, si predstavujeme, že môžeme chodiť po vzduchu a zostať bez zranení.

Preložené z: The Gulag of the Mind; autor: Charles Hugh Smith; charleshughsmith.com, 6.8.2019

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

  & Časopis