Ako informoval 13. 12. francúzsky Le Monde, po prepočítaní troch miliónov hlasovacích lístkov v severoamerickom štáte Wisconsin (starej bašte demokratov) ostáva Donald Trump nielenže víťazom volieb 2016, ale jeho náskok sa dokonca zvýšil o 131 hlasov. „Demokrati a Zelení si teraz môžu oddýchnuť. Podvodníci!“ – neskrýval Trump radosť na twitteri. Aj keď nie je stále jasné, ktoré body z predvolebného programu sa budú kryť s konkrétnymi krokmi nového vládcu Bieleho domu, isté je, že spochybniť výsledok amerických volieb bude čím ďalej, tým viac problematické.
Parametre granátov sú na oboch brehoch Atlantiku totožné. Tvrdiť, že víťazstvo republikánskeho kandidáta či hroziaci zánik EÚ sú dielom ruskej propagandy a alternatívnych informačných kanálov, je však absurdné. Tento chronicky známy argument sa používa na zakrytie ich skutočných príčin – konfrontačnej protiruskej politiky USA a Nemecka, organizovanej migrácie ohrozujúcej národné štáty a rastúcej koncentrácie moci v Bruseli podľa projektu jednotného európskeho superštátu.
To, že porážka nemusí byť vždy demotivujúca, naznačuje aj prípad neúspešnej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Zatiaľ čo ešte nedávno fungoval jej volebný štáb a spriaznené internetové, printové i televízne médiá ako epicentrum propagandy, na svojich dnešných povolebných vystúpeniach sama varuje pred šíriacou sa „epidémiou zlomyseľných falošných správ a propagandy“, ktoré v uplynulom roku zaplavili sociálne médiá. „Musíme brániť našu demokraciu. Teraz je jasné, že falošné správy majú dôsledky v skutočnom svete,“ upozorňuje Clintonová a dodáva: „Nejde o politiku či slepú poslušnosť strane. Sú ohrozené ľudské životy. Životy bežných ľudí, ktorí si robia svoju prácu a prispievajú svojim komunitám.“ Či sa v jej ráznom odsudzovaní falošných správ odráža aj sebareflexia nad manipulačnými nástrojmi použitými vo vlastnom predvolebnom boji, nie je zatiaľ známe.