Naša generácia prežíva zložité obdobie, ktoré nám neraz veľmi sťažuje život. Nechcem mudrovať ani niečo iným vyčítať! Len sa naliehavo obraciam k rôznym ľuďom, aby sme zlepšili náš terajší spoločný život! Ja veľmi trpím z toho, čo všetko nás v poslednom čase postihlo. A trápim sa za svoj podiel na tomto ťažkom stave. Málo spím, neviem sa sústrediť na bežné každodenné záležitosti, ktoré by mali byť základom nášho príjemného bytia. Preto sa obraciam na tú najvyššiu a najväčšiu silu:
O, Pane, milostivo Ťa prosím, daj a vráť nám LÁSKU, POKOJ, ZDRAVIE A SILU. AMEN!
Uvedené hodnoty tvoria skutočný základ ľudskej existencie a máme to vo svojich rukách. Hádam vás, priatelia, nebudem otravovať, keď sa na vás obrátim slovami večnej PRAVDY, podľa ktorej by sa mali ľudia riadiť, no od ktorej sa veľká časť ľudstva VZDIALILA:
1.Miluj blížneho svojho ako seba samého.
2.Neubližujme si v našom spoločnom živote.
3.Konajme stále radostné skutky – to je tá najväčšia a najsprávnejšia modlitba.
4.Držme sa hlboko pravdivej múdrosti: Čo zasadíme, to aj zožneme.
5.Držme si krb svojich myšlienok čistý.
6.Podstata nášho bytia vychádza z myšlienok, slov a skutkov.
7.Všetko v našom bytí sa uskutočňuje v čase a pohybe.
8.V celom našom živote sa snažme zachovávať pokoj.
9.Najviac v našich vzťahoch nám pomáha, keď konáme ako deti.
10.Keď robíme chyby a zasiahne to iných, tak ich prosme o odpustenie. Lebo komu odpustíme, bude mu odpustené.
Keby sme sa riadili uvedenými zákonmi, tak by ľudstvo žilo na našej krásnej MATIČKE-ZEMI AKO V RAJI! Veď všetky potrebné prostriedky k tomu máme: Dostali sme život, slobodnú vôľu, myseľ a slovo. A práve tieto dary by nám mali nepretržite pomáhať, no keď ich používame nesprávne, tak si ubližujeme. Niekedy až priveľmi. Takmer stále sa stretávam s ľuďmi, ktorí trpia najmä od rozpadu manželstva, rozvodov a stratou skutočnej človečiny.
No takisto sa stretávam s ľuďmi v našom veku, ako vedia krásne spolunažívať, manželia si posedia napríklad na terase, sú veselí a ich život žiari šťastím a bohatstvom – bez ohľadu na ich vek. Pritom nie je to až tak ťažko dodržiavať dokonalé zákony, keď si uvedomíme naše možnosti a podstatu našej existencie. Je to v podstate jednoduchšie ako vytvárať konflikty, zlobu, nenávisť, ktoré vedú až k tragédiám.
Často sa nad tým všetkým zamýšľam a samozrejme si uvedomujem, koľkokrát som tieto múdrosti či zákony narušil. A tak ako každý, aj ja žnem to, čo som zasial. Preto sa obraciam na svojich blízkych so slovami – ODPUSŤTE MI MOJE PREVINENIA VOČI VÁM!!! Uvedomujem si najmä tie, ktoré vychádzajú z mojich nesprávnych myšlienok a slov. Veľmi mňa trápi, že som bol voči blízkym hrubý či vulgárny a najmä to, že som na nich kričal. Následne som neraz trpel a podobné pocity mňa stále ovládajú.
Spomínam si, ako som s mojimi blízkymi prežíval krásne okamihy, najmä keď sme chodili po prírode. Nezabudnuteľné boli naše rodinné výstupy na Kriváň, Kráľovú hoľu, túry po Slanských vrchoch, Slovenskom rudohorí, Slovenskom raji, Spišskej Magure, Pieninách, Čergove, Vysokých a Nízkych Tatrách, Veľkej či Malej Fatre, Krkonošiach, Šumave a po ďalších doslova rajsky prekrásnych miestach našej krajiny. Prešli roky od týchto výletov a stále sa mi zdá, akoby to bolo včera. Už nikdy nezabudnem na to, ako sme sedeli v autobuse s ostatnými priateľmi, prevládala veselá nálada, úsmevy, spev, vzájomné ponuky zákuskami, rozprávanie veselých príhod a keď chodil s nami Milan s harmonikou, hral na nej a ostatní spievali. Raz sme boli v Českých Budějoviciach, celá naša skupina si zasadla v Mastných Krámoch a keď sme sa naobedovali, Milan začal hrať slovenské ľudovky. Postupne z vedľajších miestností prichádzali ostatní hostia a spievali s nami. Aj to je mimoriadne dôležitý fakt – naše vzťahy s bratmi Čechmi. Na zámku Orlík bol dlhý rád, ja som prišiel k pokladni a pomalou slovenčinou som sa opýtal:
„Prosím vás a predávate vstupenky aj cudzincom?“ Pokladnička veľmi vážne zareagovala:
„Vy nejste cizinci, vy jste přece naši!“ Celá naša prešovská skupina bola silne dojatá.
Podobné zážitky s bratmi Čechmi boli takisto v iných situáciách. Stretávame sa s názorom, že terajšie naše vzťahy s Čechmi sú lepšie, ako to bolo v spoločnom štáte. Výstižne to povedal svojho času americký prezident B. Obama:
Vzťahy Čechov a Slovákov sú príkladom pre celý svet.
A zrejme mal pravdu, keď si uvedomíme ozbrojené konflikty po celom svete. Podľa oficiálnych údajov je ich v súčasnosti okolo 130! Pre nás sú najtragickejšie vojny medzi Srbmi a Chorvátmi koncom 1990-tých rokov a terajšia rusko-ukrajinská vojna, ktorá už trvá dlhšie ako sovietsko-nemecká vojna v r. 1941-45! Pričom zahynuli už státisíce najmä mladých mužov, pochádzajúcich z jedného veľkého slovanského koreňa.
NIKDY NEZABUDNEM NA NÁDHERNÉ ŽENSKÉ ÚSMEVY POČAS NAŠICH VÝLETOV V PRÍRODE!!! Vtedy som si v plnom rozsahu uvedomoval, že najkrajšia bytosť na svete, je šťastne usmiata žena v nádhernej prírode. A naše krásne ľudské a úprimné vzťahy pretrvávali dlho, obohacovali sme ich mnohými spoločnými zážitkami. O tom by sa dala napísať spomienková kniha s bohatým obsahom. Preto pre obnovenie podobných pocitov a ľudských vzťahov sa hádam v spomienkach vráťme na rôzne miesta napríklad do Álp a do ostatných krajín či miest, ktoré nás ľudský obohatili, upevnili naše úprimné priateľstvo a mimoriadne túžim po tom, aby sme spomínanú atmosféru medzi nami obnovili. Obidve moje manželky som doslova objavil v prírode – prvú na Pieninách a druhú v Alpách. Takto príroda nám pomáha vytvárať krásne vzťahy a tie sú základom dobra, lásky, šťastia, veselosti, pohody. V tomto kontexte sa mi žiada zvolať: Obnovme si spomínané hodnoty ľudskosti! To nám najviac pomôže v našom živote a hoci nevieme, aký dlhý spoločný čas nás ešte čaká, ceňme si ho, obohaťme si naše bytie dobrými myšlienkami, slovami a skutkami. Veď v každom období sa dá žiť šťastne, všetko to pritom závisí iba od nás, veď sme dostali ako jeden z veľkých darov slobodnú vôľu, ktorá nám poskytuje veľký priestor pre naše aktivity a vôbec pre náš život.
Pravda, tieto slová sa zdajú byť na prvý pohľad jasné, no v skutočnom živote si ich realizáciu často komplikujeme. A to nie preto, že sú ťažké, ale najmä kvôli nášmu egoizmu. Nedávno som sa stretol na istom akademickom podujatí okrem iného s mladými ľuďmi, úspešnými absolventmi Prešovskej univerzity a debata sa sústredila najmä na ich plány. Jedni hovorili o tom, že chcú ísť do cudziny na zárobky najmä za západ, druhí plánujú spoznávať svet, tretí sa dosť tvrdo vyjadrovali o našej domovine. Ba zaznelo:
Ja nechcem žiť na Slovensku, mne sa tu nepáči.
Medzitým prehovorila mladá žena po úspešnej obhajobe dizertačnej práce:
„Mojim hlavným cieľom je mať šťastnú rodinu. S manželom máme dve deti, teraz čakám tretie a plánujeme mať najmenej štyri deti!
Mňa to veľmi príjemne prekvapilo, lebo s takými stanoviskom či životným plánom som sa v našich časoch u mladých ľudí ešte nestretol. Ide o veľmi zriedkavý postoj predstaviteľov tejto generácie, najmä keď si uvedomíme, že aj na Slovensku prebieha demografický pokles. Už som spomínal knihu Buchanana Smrť západu, v ktorej americký autor predpovedá civilizačný kolaps v prvom rade v krajinách bielej rasy, ktorá sa označuje za kresťanskú civilizáciu. Ten vyššie spomenutý mladý manželský pár určite nezachráni terajšiu spoločnosť pred demografickým prepadom, no práve takým ľuďom by sa mala poskytovať možnosť vyjadrovať svoje veľmi zdravé postoje k zásadným otázkam našej súčasnosti. V posledný deň školského roku som zaznamenal veľmi zaujímavý údaj:
Na Slovensku je okolo 61 tisíc prváčikov.
A pred nejakým časom zaznela iná informácia:
Na Slovensku sa r. 2025 narodilo okolo 40 tisíc detí, čo je oproti počtu dnešných prváčikov o 20 tisíc menej. Potvrdilo sa, o čom sa píše v knihe Smrť západu!
S tým súvisí ďalší smutný fakt, že viac ako polovica manželstiev na Slovensku sa rozvádza. Po rozvode mnohí z nich ešte žijú s novým partnerom, no zaznamenal som pomerne smutné či pesimistické komentáre:
Som šťastne rozvedený. Ja sa už ženiť (vydávať) nechcem. Jedno manželstvo už stačilo.
V súčasnosti sa na Slovensku začal vo veľkej miere používať výraz biologické deti, ktorých rodičia sa zriekli a sú u náhradných rodičov – teda ide o deti adoptívne. Podľa niektorých oficiálnych konštatovaní uvádzajú sa deti, ktoré sa v čase dospievania snažia zblížiť so svojimi biologickými rodičmi, ktorí sa ich zriekli. Dochádza pritom neraz k dramatickým situáciám. Pôvodní biologickí rodičia sa tento stav neraz pokúšajú zneužiť vo svoj prospech, hoci sa predtým o svoje dieťa vôbec nestarali. Dochádza pritom k zložitým až dramatickým vzťahom, v ktorých trpia spomínané deti a takisto adoptívni rodičia. Biologickí rodičia niekedy vôbec neprispievajú na svoje deti.
Ďalšou pomerne dramatickou situáciou je stav, keď deti po rozvode rodičov žijú iba s jedným z nich. Používa sa termín jednorodičovské rodiny, ktoré sú často v zložitej materiálnej situácii, lebo jeden z rodičov vôbec neprispieva takej rodine. Dokonca predstavitelia vlády už vyčlenili finančné dávky pre uvedené rodiny. Zdá sa, že rodina ako zväzok muža a ženy svojim spôsobom ustupuje do úzadia, čo sa vo veľkej miere odráža v živote detí. Poznám v tomto kontexte viaceré príbehy:
Raz za mnou prišla matka vynikajúceho študenta z gymnázia a smutne mi oznámila, že jej syn sa rozhodol ísť za otcom, ktorý ich opustil. Ja som jej poradil, aby mu to povolila. Po čase zase prišla za mnou so slovami:
-„Dobre ste mi poradili. Keď sa syn vrátil od otca, bol veľmi sklamaný a viac sa už neplánuje s ním stretnúť“. Samozrejme, že pre matku to bola priaznivá situácia.
Také príbehy o rozbitých či rozvrátených rodinách sú pomerne rozšírené a presvedčivo potvrdzujú krízu nielen manželstva, rodiny, no celkového stavu ľudských vzťahov.
Aj to svedčí o veľkej kríze manželského zväzku a ostatných foriem spolunažívania. V širšom kontexte možno hovoriť o pomerne silnom narušení človečiny oproti nedávnej minulosti. Táto antičlovečina obsahuje ďalšie negatívne ukazovatele a čo je zvlášť nebezpečné, tak je to rozširujúca sa podoba rôznych foriem násilia. V našich časoch na Slovensku boli zaznamenané vraždy učiteliek žiakmi, čo je doslova otrasné. V tejto súvislosti sa často opakuje tvrdenie o hrozbe zo strany sociálnych sieti. V niektorých krajinách už vydali vládne nariadenia o zákaze používania týchto sociálno-komunikačných prostriedkov najmä v radoch školskej mládeže. Mám s tým vlastné skúsenosti:
Raz neskoro večer mi zazvonil mobil, ozval sa hlas mladého muža a nasledoval pomerne ostrý agresívny dialóg:
-Objednali ste si pizzu, tak si ju príďte vyzdvihnúť a zaplatiť.
-Ja som si žiadnu pizzu neobjednával…
-Čo si to predstavujete, ja teraz mám za vás platiť…
Nasledovali hrubé a vulgárne nadávky. Druhýkrát ten istý hlas mňa obvinil:
-Susedia sa na vás sťažujú, že robíte sexuálne orgie!
Podobné nepriateľské telefonáty som zaznamenal niekoľkokrát. A hoci už ten hlas nezdvíham, volá mi pomerne často pod heslom Súkromné číslo, ktoré však neviem odhaliť. Viacerí moji známi potvrdili, že majú podobné skúsenosti. Zrejme ide o jednotlivcov veľmi agresívne založených, cieľom ktorých je ubližovať iným ľuďom aj cez súčasnú techniku. Je to veľmi nebezpečný jav, keď moderná komunikačná technika je zneužívaná kvôli rozširovaniu zla a nenávisti. A teraz, keď si to prepojíme so zneužívaním iných technických vynálezov, tak sa nemôžme diviť nárastu rôznych podôb zla, nepriateľstva, násilia a mnohých nešťastí. Výrazným príkladom je využívanie techniky na výrobu zbraní, to už je iná forma úpadku našej civilizácie, ktorá nás vedie k totálnemu kolapsu. Ľudová múdrosť hovorí:
Každá zbraň raz vystrelí!
Človeku sa žiada nájsť a zažívať krásne príbehy o našom živote. Vo veľkej miere to môžeme registrovať v televíznej relácií na STV2 Alenky Heribánovej Anjeli strážni (konkrétni ľudia), v ktorej vystupujú významné slovenské osobnosti z oblasti vedy, umenia, kultúry. Spomínané osobnosti rozprávajú o svojich úspešných životných príbehoch a takmer stále verejne vzdávajú úctu či vďaku svojim najbližším – rodičom, starým rodičom, manželským partnerom. Práve o nich platí uvedený názov relácie – Anjeli strážni. A takých anjelov potrebujeme všetci! No v našej dobe ich akosi ubúda. V rodinách, na pracoviskách či v iných spoločenstvách, pritom to má priamy dôsledok na celý náš život. Oživujú sa mi v pamätí obrazy z r. 1989, keď sme stali na dnešnej Hlavnej ulici v Prešove (dovtedy to bola Ulica Slovenskej republiky rád) a tisíce ľudí spievalo národnú hymnu, štrngali sme kľúčmi, čo malo vyjadrovať symbol pádu totalitného režimu a nástupu:
slobodnejšieho sveta, lepšieho zajtrajšku, šťastnejšieho života, druhého Švajčiarska.
Keby sa dnes urobil objektívny prieskum najmä medzi staršou generáciou o tom, či je šťastnejšia ako bola pred r. 1989, kto vie, ako by to dopadlo. Mnohí napríklad starší umelci neraz pripomínajú, že sa pomerne výrazne zhoršili medziľudské vzťahy. V tejto súvislosti stále mám vo vedomí výraz S. Štepku o stave ľudských vzťahov v našej súčasnosti:
Človečiny v našich časoch výrazne ubudlo.
Všetky tie tvrdenia o dôležitosti demokracie, liberalizmu, sloboda slova, ktoré nám priniesla Nežná v r. 1989, často vyzerajú nespoľahlivo. Na jednej strane sa vyzdvihujú uvedené hodnoty ako veľmi cenný ukazovateľ našej doby, no na strane druhej realita je neraz výrazne odlišná. Často sa pritom zdôrazňuje, že sme tieto hodnoty získali najmä vďaka západu, ktorý sa neustále vyzdvihuje ako istý vrchol hodnôt našej civilizácie. Dnešná naša civilizácia je výsledkom dlhodobého vývoja, v rámci ktorého najčastejšie dominoval západ. Jedným z hlavných ukazovateľov spomínanej dominancie boli a stále sú vojny. Na západe vznikli najstrašnejšie vojny v celých našich dejinách. Uvediem iba tie najznámejšie:
Storočná vojna (14-15. st.), tridsaťročná vojna (1618-1648), Napoleonské vojny (začiatok 19. st.), Krymská vojna (polovica 19. st.), Prvá svetová vojna (1914-1918), druhá svetová vojna (1939-1945), koloniálne vojny po celom svete, ktoré majú dozvuky stále.
Takto zahynuli stámilióny ľudí a dôsledky uvedených vojen sa výrazne prejavujú stále. Jedným z hlavných motívov je veľká snaha západu o dominantnosť nad ostatným svetom. Uvediem niektoré jej podoby v našich časoch:
Západné obchodne reťazce: Na Slovensku je približne 180 obchodov Lidl, okolo 70 obchodov Kaufland a pod. Absolútnu prevahu v nich majú západné tovary. Prakticky všetky bankové inštitúcie, pôvodne slovenské, sú vlastníctvom západu. Mnohé pôvodne slovenské výrobné podniky sú takisto vlastníctvom západu (Aj Pivovar Šariš). Väčšina médií na Slovensku sú západné. A mnohí obyvatelia Slovenska chodia za prácou na západ. Okolo 40 tisíc našich žien robí „opatrovateľky“ na západe, najmä v Rakúsku a Nemecku.
Podobné údaje nachádzame prakticky vo všetkých oblastiach nášho života. Západ si nás podriadil a sotva sa budeme v jeho spoločenstve cítiť rovnocenne. Aby si zabezpečil svoju dominantnosť, zvyšuje výrazne výdavky na zbrojenie. A opäť je aj v tomto prípade jedným z hlavných prostriedkov lož, luciferčina. Tak vlastne začali svoju agresivitu všetky režimy, ktoré rozpútali vojny. Veď hitlerovci sa dostali k moci na základe víťazstva vo voľbách v r. 1933. Dnes títo velebení masoví vrahovia nemajú ani vlastné hroby! Tí čo boli odsúdení na trest smrti a popravení v Norimberskom procese, boli spálení a následne ich popol Američania vysýpali nad Atlantickým oceánom – na neznámom mieste! Podobný osud postihol mnohých vládnucich vrahov v dejinách:
V plnej miere sa realizoval zákon spätného pôsobenia – čo zaseješ, to aj zožneš.
Súčasná spoločnosť ako keby neprejavovala záujem o spravodlivý, žičlivý, láskyplný život, čo sa najvýraznejšie prejavuje v produkcii politikov a médií. A ich „zásluhou“ sa to všetko prenáša do celého nášho bytia.
Poďme všetci stále vpred,
Nech na duši nie je vred.
Len aby sa nám chcelo,
Spievajme si veselo.
Keď nájdeme len Pravdu,
Nezažijeme hanbu.
Keď spoznáme zákony,
Zlu budeme vzdialení.
Strážni anjeli buďme,
A svoj rod nezablúďme.
Slovensko je krajina,
Jak láska materina!
Jozef Sipko
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.