Hlavy štátov, ktoré sa postavili skrytej moci

Tagged With: , , , Add Comment

V histórii sú zástupy lídrov, ktorí obsadzovali funkcie vďaka „požehnaniu“ mužov za oponou a pracovali v súlade s ich inštrukciami. Objavili sa však aj takí, ktorí vedeli, aká moc sa v zákulisí skrýva, niektorí s ňou čiastočne aj kolaborovali, ale napriek tomu sa odvážili učiniť kroky riskujúc kariéru, reputáciu i samotný život.

Dvadsiaty americký prezident James A. Garfield, sám člen niekoľkých lóží, za krátku éru vo funkcii oživil americkú námornú moc a odstránil korupciu na poštových úradoch. William McKinley viedol Spojené štáty k víťazstvu v španielsko-americkej vojne, zvýšil ochranné tarify na podporu priemyslu a udržiaval tzv. zlatý štandard. John F. Kennedy ponúkol zmierlivejšiu politiku v časoch studenej vojny, skresanie moci pouličnej mafie a šokujúce slová poodhaľujúce fungovanie sveta. Všetkých zastrelili. Dodnes sa na nich nostalgicky spomína, nasadzuje sa im aureola výnimočnosti a podľa potreby sa prekrucujú detaily smrti, avšak nie všetci sa zhodujú v téme ich oddanosti národu.

Menej pozornosti sa venuje neamerickým postavám dejín, ktoré pracovali pre vlastných výraznejšie. Patrice Lumumba bol konžský líder, ktorý zohral významnú úlohu v transformácii Konga z belgickej kolónie na nezávislý štát. Vyzýval USA a OSN, aby mu pomohli potlačiť Belgickom podporovaných separatistov, avšak odmietli. Keď sa obrátil na ZSSR, Západ i jeho konžskí agenti začali reagovať. Charizmatický Lumumba zakladal platformu na nezávislosti, neutralite v zahraničných vzťahoch, sociálnej spravodlivosti a sebestačnosti, ktorú chcel rozvíjať po odstránení belgických vplyvov v krajine. Profesor Georges Nzongola-Ntalaja píše: „Lumumbu, prvého zákonne zvoleného premiéra Konžskej demokratickej republiky, zavraždili pred polstoročím. Ohavný zločin bol vyvrcholením sprisahaní americkej a belgickej vlády, ktoré použili konžských komplicov a belgický vražedný tím. Viac ako 120 rokov hrali USA a Belgicko kľúčovú rolu pri formovaní osudu Konga. Keď zverstvá súvisiace s brutálnym ekonomickým vykorisťovaním viedli k miliónom úmrtí, Spojené štáty sa pridali k ostatným, aby prinútili Belgicko prevziať krajinu ako bežnú kolóniu a získali strategický podiel na obrovskom prírodnom bohatstve, vrátane uránu na výrobu atómových zbraní. S vypuknutím studenej vojny západní spojenci nevyhnutne museli zabrániť Afričanom prevziať kontrolu nad surovinami, aby nepadli do rúk sovietskeho tábora. Z tohto hľadiska sa Lumumbovo odhodlanie dosiahnuť nezávislosť a kontrolu nad vlastnými prostriedkami s cieľom využiť ich na zlepšenie životných podmienok vnímalo ako hrozba pre západné záujmy. Na boj využili všetky nástroje a zdroje, vrátane sekretariátu OSN, aby si kúpili podporu konžskej opozície a najali vrahov.“

Štátny prevrat v Iráne roku 1953 zvrhol Mohammada Mosaddegha v prospech prozápadného šacha Rezá Pahlavího. Odtajnené spisy oficiálne potvrdili kľúčovú úlohu tajnej služby CIA (a MI6) v akte, ktorý bol podľa všetkého prvým americkým zosadením zahraničnej vlády počas mieru. Uvádzajú: „Vojenský prevrat bol vykonaný pod vedením CIA ako akt zahraničnej politiky USA.“

Mosaddegh bol predstaviteľom sekularizmu a odporu k cudzej dominancii. Zaviedol rad opatrení ako zvýšenie sociálnej bezpečnosti, vyplácanie dávok v nezamestnanosti a práceneschopnosti, výstavba verejných kúpeľov a podpora vidieckej výstavby. Najvýznamnejším však bolo znárodnenie iránskeho ropného priemyslu, ktorý mali pod kontrolou a rozvíjali Briti od roku 1913 prostredníctvom firmy APOC/AIOC (dnes BP). Mal sa vykonať audit, zaviesť vyššie poplatky za vývoz ropy a vo finále hrozilo vyhostenie zástupcov korporácie z krajiny. Namiesto zabratia rafinérie Abadan britskou armádou sa využila subtílnejšia technika. Churchill, Eisenhower a médiá šírili paniku z komunistického prevzatia moci a oslovili domácich agentov na podkopanie prvého muža Iránu, ktorý bol predtým nádejou pre demo­kraciu a mužom roka magazínu Time. Začalo podplácanie iránskych funkcionárov, zvážanie ľudí na námestia a vyzbrojovanie demonštrantov. Mosaddegha odsúdil Pahlavího vojenský súd za zradu, niektorí jeho stúpenci dostali trest smrti. Po prevrate americký veľvyslanec Loy W. Henderson a William E. Warne prisľúbili novej vláde pomoc vo výške 45 miliónov dolárov. Ruka šacha Rezá Pahlavího vládla 26 rokov do vypuknutia iránskej revolúcie (1979).

Autor: Richard Strážan

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis