Americko-izraelský konflikt voči Iránu, pre väčšinu z nás z nejasných dôvodov určite nepočítal, že Hormuzský prieliv cez ktorý sa vyváža ropa a plyn v objeme pätiny z celosvetových potrieb globálnej ekonomiky bude po dňoch križovatkou svetovej ekonomiky. Jeho zablokovaním začala globálna energetická kríza ktorá zasiahla všetky kontinenty, najviac štáty v Ážií. Predstava prezidenta D. Trumpa že sám si bude vedieť poradiť prieliv odblokovať, ale naráža na limity a preto aj požiadal členské štáty NATO, aby spoločne zabezpečili jeho spriechodnenie, čo na prekvapenie viacerých zatiaľ všetky odmietli. Uvádzajú sa dva dôvody a síce, že USA a Izrael pred vpádom do Iránu S NATOM nič nekonzultovali a druhým je, že konflikt je vecou USA a Izraela, do ktorého sa vraj nebudú európske štáty z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti námornej platby podielať. Aký to bude mať dopad na budúce americko-európske obchodné a vojenské vzťahy nevieme, čo ale vieme, že prezident D.Trump tvrdí, že on pomáha Európe na Ukrajine voči Rusku a preto si myslí, že na odblokovaní by sa mali podieľať tie krajiny ktoré na exporte ropy a plynu doma aj zarobili. V súvislosti s „neochotou“ Európy sa vojenský v blízkovýchodnom spore angažovať, sa opäť začala pretriasať otázka účasti USA v NATO ako aj otázka Grónska.
Iránske podmienky spriechodnenia prielivu
V spomínanom konflikte týkajúci sa odblokovania Hormurského prielivu neťahá Irán za slabší koniec o čom svedčí, že odmieta prímerie a dokonca si„dovolil“ aj sformulovať podmienky za akých je prístupný otvoriť Hormuzský prieliv. Patria sem negarantované zrušenie sankcii, stiahnutie amerických vojenských základní vrátenie zmrazených aktív a obchodovanie s fosílnymi palivami aj v inej ako len v americkej mene, s ktorými sa americká administratíva už odmietla zaoberať. Iránske ministerstvo zahraničí tvrdí, že tankeri z krajín nezúčastnených na spore majú možnosť prepraviť lode cez prieliv. Za veľmi nebezpečné sa však pokladá vyhlásenie iránskych predstaviteľov, že v prípade zaútočenia USA a Izraela na jeho energetickú štruktúru, podpália všetky ropy a zemného plynu v regióne na Blízkom východe. Po vypuknutí Americko-izraelského konfliktu sa ceny ropy výrazne zvýšili z dôvodu, že jeho ťažba je obmedzená, keďže až pätina na trh sa nedostane. A tak doterajší jej najväčší exportéri mimo krajín Perzského zálivu medzi ktorých patria USA ako aj Rusko, na obchode s ropou viac „zarábajú“.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.