O tom, že Slovensko je z dôvodu vyššieho deficitu verejných financií na „ľavici hanby“ spolu s ďalšími šiestymi členským štátmi eurozóny vieme. Čo nevieme, či platby za nákupy vakcín sú započítane do štátneho rozpočtu všetky, alebo len tie ktoré sme pri očkovaní využili, keďže podľa Najvyššieho kontrolného úradu išlo o milióny eur. Najhoršie na tom je, že Európska komisia vyžaduje od nás do 20. septembra zoznam konsolidačných opatrení týkajúce sa zníženia deficitu ale práve ona sa v manažovaní zabezpečenia vakcinácie ukázala ako problém ktorý európskych daňových poplatníkov stál stovky miliónov eur navyše. Čo nás najviac prekvapuje, že napriek tomu, že Európskemu súdnemu dvoru nebol umožnený výkon auditu aby skontroloval efektívnosť míňania peňazí a navyše sa Európsky súd vyjadril, že uzatváranie zmlúv bolo netransparentné, bola po terajších voľbách do európskeho parlamentu zvolená za predsedníčku Európskej komisie tá istá osoba, ako v čase keď sa zmluvy v utajení podpísali.
Domácu spotrebu podporujú vyššie mzdy a dôchodky
Z hľadiska deficitu verejných financií patríme teda medzi najhorších, zatiaľ čo v priebežnom hospodárskom raste k 30.6.2024 patríme medzi najlepších, čo dokazujú nasledovné údaje. K uvedenému dátumu dosahujeme 2,1 percentný rast HDP, vyšší je v Španielsku 2,9%, na Cypruse 3,7% a najvyšší v Poľsku 4,0%. Záporný rast HDP majú Nemecko – 0,1%, Lotyšsko-0,4%,Fínsko -0,7%, Írsko -1,4% a najvyšší prepad zaznamenalo Estónsko -1,7%. Na druhej strane je rast HDP na úrovni 3,1%, eurozóna vykazuje rast 0,6% a EÚ 0,8%. Na solídnom hospodárskom raste Slovenska sa najviac podieľa rast domácej spotreby, čo súvisí aj vyšším rastom miezd ako s rastom miery inflácie čo umožňuje slovenským domácnostiam viac peňazí míňať na nákupy alebo si peniaze odkladať na účtoch v bankách. S čím však nie sme spokojný, je pokles priemyselnej výroby, predovšetkým z dôvodu terajších problémov v nemeckom automobilovom sektore.
Makroekonomické ukazovatele navzájom súvisia
Na priebežné hospodárske výsledky starého kontinentu sa však treba pozerať vo vzájomných súvislostiach, preto aj hovoríme že ekonomické ukazovatele sú navzájom podmienené. Ak totiž rastú mzdy rýchlejšie ako ceny a domácnosti viac míňajú ako šetria, hrozí riziko inflácie, s čím sa stretávame aj v eurozóne a preto aj ECB váha s poklesom svoje úrokovej sadzby a to napriek tomu, že by si to ekonomika vyžadovala. Do nekonečná si však firmy nebudú môcť dovoliť premietnuť vyššie mzdové náklady do predajných cien, keďže ich ziskovosť už začala klesať. Ziskové marže budú musieť klesať z dôvodu vyšších mzdových nákladov a nie ich premietať do predajných cien predmetu podnikania. Potom bude môcť ECB znížiť svoju základnú úrokovú sadzbu, z dôvodu čoho sa znížia aj úroky na úvery pre podniky a hypotekárne úroky pre domácnosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.