Hrdí Slováci sme len vtedy, keď naši hokejisti prinesú medailu z majstrovstiev sveta.
Ale hrdí Slováci by sme mali byť stále. Fandiť všetkým našich športovcov, ktorí reprezentujú túto krajinu by malo byť samozrejmosťou. Zástavy pri domoch, by nemali byť, len počas majstrovstiev ale počas celého roka. Uctiť si našu hymnu, tým že si vstanem a tým si uctiť aj našich predkov, ktorí bojovali za slobodu nášho národa.
Prečo od USA preberáme, len tie nezmysli ako je Sv. Valentín? Mali by sme sa od nich učiť národnej hrdosti. História našich predkov siaha ďaleko do minulosti. Naša história je rozsiahlejšia ako ich, tak máme byť patrične na čo hrdí. Naša krajina a jazyk sú krásne.
Ako náhle sa začneme opičiť po západných kultúrach, tak stratíme našu identitu. Veď to je na tom najkrajšie, že každý národ má vlastné tradície a zvyky. A nie to, aby sme všetci boli ako jeden.
Prečo sa hanbíme za to kto sme? Nás Slovákov netvoria politici, ale obyčajní ľudia čo tu žijeme a pracujeme.
Prečo naše deti neučíme k láske k našich tradíciám a zvyklostiam? Namiesto toho ich učíme že namiesto dušičiek je halloween, že darčeky nosí Santa Claus, že vypadnuté mliečne zuby vymieňa zúbková víla za peniaze. Naše deti nevedia nič o Dobšinského rozprávkach čo je smutné, lebo to sú krásne rozprávky, ktoré sa ústne predávali z generácie na generáciu.
Učme naše deti, že nosiť tričko s nápisom MILUJEM SLOVENSKO namiesto I love you New York alebo USA nie je hanba. Na to by mal byť človek hrdý.