Jeden zo základných princípov hypnózy, sugesciu, vo veľkom využívajú pracovníci reklamných agentúr, médiá či politici. Vytvárajú v nás strachy, túžby a presvedčenia často s cieľom otupenia más a zisku. Môže však hypnóza mať aj pozitívne stránky?
Tvorcom pojmu hypnóza bol škótsky chirurg James Braid (1795 – 1860), ktorý tento výraz odvodil od gréckeho slova hypnos (t. j. spánok). Braid používal navodenie zmeneného stavu vedomia pomocou hypnózy pri operáciách na znecitlivenie namiesto alkoholu. Až do roku 1848, keď bol do klinickej anestézie zavedený chloroform, väčšinu pacientov narkotizovali práve alkoholom, prípadne i následným úderom do hlavy. Ide o akýsi „čiastočný spánok“, resp. stav útlmu mozgovej kôry, nie však o klasický spánok. Na rozdiel od spánku, keď pozornosť voči vonkajším vnemom mizne, v hypnóze je vedomie zúžené, ale bdelé. Hypnotizovaný človek reaguje na oslovenie a zvyšuje svoju pozornosť voči zadávanej sugescii (pokynu, rady, príkazu…).
„Hypnózu možno teda označiť ako vzťah medzi dvoma ľuďmi, v ktorom hypnotizovaný prijíma podnet od hypnotizéra a odovzdáva sa mu tak intenzívne, že iné podnety strácajú v rôznom stupni svoju účinnosť, čím sa podnet vychádzajúci od hypnotizéra zosilní. Zmenená situácia na príjem podnetov spôsobí u hypnotizovaného prepnutie vedomia,“ vysvetľuje nemecký psychoterapeut Werner J. Meinhold v knihe Veľká príručka hypnózy.
Možno ju charakterizovať aj ako stav, v ktorom sú telesné funkcie znížené a duchovné schopnosti uvedené do zvýšenej aktivity. Jej neodmysliteľnými princípmi sú relaxácia, koncentrácia a sugescia.
Poznáme niekoľko stupňov hypnózy. Vo všeobecnosti sa hovorí o jej troch základných stupňoch – ľahkom, strednom a hlbokom, ale v odbornej literatúre sa môžeme stretnúť dokonca až so 6-stupňovým delením.
Podľa ruských psychiatrov Anatolija Alexandroviča Portnova a Dmitriho Dmitrijeviča Fedotova: „V ľahkej hypnóze má človek pocit príjemného svalového pokoja, netúži po pohybe a nie je schopný otvoriť oči. V strednej hypnóze sa zosilňuje ospalosť, stratia sa mimovôľové pohyby, vznikne vosková ohybnosť (flexibilitas cerea) a po skončení hypnózy má chorý čiastočnú amnéziu. Hlboká hypnóza je stav hlbokého spánku, pri ktorom spiaci nevníma nič okrem hypnotizérovho hlasu, nereaguje na bolestivé podnety; po skončení hlbokej hypnózy zistíme úplnú amnéziu.“
Podobné trojstupňové delenie údajne poznali už Sumeri, ktorí uzdravovali nemocných hypnotickou sugesciou v spánku, čo dokazujú nápisy v klinovom písme, ako i v prepisoch zachovaný dokument z kňazskej školy v Uruku. A keď sme pri starovekých civilizáciách, nemali by sme obísť ani indický Manuov zákonník, datovaný do obdobia medzi 2. storočím p. n. l. až 2. storočím n. l., kde sa spomína „bdelý spánok“, „snový spánok“ a „blažený spánok“. Čiže opäť akási obdoba uvedených troch stupňov.
Viac ako triapoltisícročný Ebersov papyrus opisuje spôsob vyvolávania hypnózy v starovekom Egypte. Kňazi, ktorí boli zároveň liečiteľmi, svojim pacientom podržali pred očami lesklý kovový disk a kázali im hľadieť naň, až kým im neklesli viečka. Použili teda dnes bežnú, fixačnú metódu, pri ktorej sa navodzuje hypnóza sledovaním nejakého stacionárneho objektu (pera, sošky a pod). No rozšírené bolo aj jemné dotýkanie sa určitých bodov tela pacienta spojené so sugesciou typu: tvoja bolesť zmizne.
Záznam o úspešnom použití sugescie pri liečbe alebo inak – o uzdravení na základe presvedčenia – nájdeme i v novozmluvnom príbehu z Evanjelia podľa Lukáša (Lk. 18: 35 – 43): „Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. Tu vykríkol: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Vtom Ježiš zastal a povedal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? On odpovedal: Pane, aby som videl! A Ježiš mu povedal: Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila. Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.“
Podmienkou úspechu sugescie je, že človek musí konkrétnu predstavu prijať, stotožniť sa s ňou. A tak i každá heterohypnóza (t. j. hypnóza navodená iným), je zároveň aj autohypnózou (t. j. hypnoidným stavom, ktorý sme si navodili sami), pretože každá sugescia musí byť autohypnoticky pretvorená, aby mohla byť prijatá, ako uviedol W. J. Meinhold.
AUTOR: Pavol Ičo
