Ľudstvo sa začalo prebúdzať do humánneho bytia v Grécku, kde žili aj slovanskí Pelasgovia, ktorí budovali svoju kultúru. Po roku 800 pred n. l. nastalo obdobie výstavby polis – miest, a smerovanie k technickej civilizácii. V gréckom zázraku (od 7. storočia pred n. l.) sú začiatky európskeho vzostupu, vzniku kultúrneho pohybu, humánneho práva, v Grécku nastalo rozpojenie loga a mýtu, tam sa viera a rozum rozdvojili, odlíšil sa mudrc od kňaza, proroka a veštca.
Mudrc filozof sa vzoprel nadvláde kňaza, stal sa bezvercom, začal sa spoliehať na vlastný rozum, stal sa pochybovačom o nepochybných pravdách, hľadačom pravdy. Začala vznikať vrstva skutočnej inteligencie – intelektuáli, ktorí sa začali na svet pozerať vedecky. V názore na svet prešli od teologického výkladu ku kozmologickému, a to na základe pozorovania, bádania a premýšľania. Stali sa prvými vedcami, prvými filozofmi. V Grécku vznikla filozofia, veda, zdôvodnenie humánneho bytia človeka. Gréci majú prvenstvo aj v zavedení verejného školstva, ako aj trojstupňovej sústavy vzdelávania (Dudáš, 2011).
V 4. – 6. storočí humánnu identitu Atén zahubila latinská cirkev jahvizovaným kresťanstvom. V 4. storočí zaviedla zmenou paradigmy kresťanstva prijatím Starého zákona a nastolením totalitného davovo elitárskeho modelu spoločnosti genocídnu identitu Jeruzalema (Petrov, 2023). Ďalší vývoj inteligencie prebiehal v kresťanskom rámci. Skutočná inteligencia bola predmetom represie, a to najmä za cisára Justiniána I. (527 – 565), ktorý zrušil filozofické akadémie a ich učiteľov vyhnal (Ježek, 2006), takže zanikli liahne inteligencie a spoločnosť sa ponorila do tmy nevedomosti. Pápež Gregor I. odsúdil v roku 600 celú antickú vzdelanosť ako výplod zlého démona (Soukup, 1999), a tým zaradil spätný chod európskej civilizácie, vrátil európske myslenie pred Grécku revolúciu, t. j. pred 6. storočie pred n. l., došlo teda k posunu o 1 200 rokov dozadu. Nastal spätný chod civilizácie (decivilizácia, karcinóm jej vývoja), Západ sa ponoril do dlhej noci temných čias (Kuhn, 1949). Vyhnaní filozofi emigrovali do Perzie a moslimských štátov. Prínos gréckej antiky sa zachoval v arabskom svete: arabské kmene v Sýrii vyznávali kresťanstvo monofyzitského smeru, Arabi v Mezopotámii boli nestoriánmi (Saleh, 2008) a od 13. storočia sa začínajú objavovať v Európe. Skutočná inteligencia sa začala rozvíjať až v období renesancie a osvietenstva. Niektorí osvietenskí filozofi (z košiara skrytých síl s dvojitou morálkou) však vytrhli človeka z univerza a urobili ho neprirodzene a protiprírodne „pánom“ prírody.
IDENTITA INTELIGENCIE
V súčasnosti je za príslušníka inteligencie považovaná vzdelaná osoba (či už absolvovaním vysokej školy alebo samoštúdiom), t. j. formálne kompetentná, činná v duševných oblastiach. Skutočnú vzdelanosť, ktorá je prepracovaným pochopením vlastnej civilizácie, však indoktrinačný systém školstva neposkytuje. Inteligencia je dnes vrstva ľudí zaštiťujúcich sa väčšinou formálnym dokladom o vzdelaní a hlásiacich sa na základe toho k spoločenským špičkám, tzv. elitám. Jej formálna kompetencia sa získava najmä indoktrinačným vzdelávacím systémom. Skutočnou kompetenciou je však činná kompetencia, ktorá reprezentuje činnosť s rešpektovaním pozitívneho invariantu pohybu celistvého celku (Dudáš, 2019). Inými slovami je to jedinečná kombinácia skutočného, kvalitného vzdelania, humánnej i odbornej morálky, fondu skúseností a určitých zručností a spôsobilostí, ktoré sú mimoriadne dôležité pri výkone konkrétneho povolania či úlohy. Pojem činná kompetencia je terra incognita v celom euroatlantickom priestore. Podobne neznámy je pojem meritokracia, ktorej uplatňovanie v živote spoločnosti by odstránilo nedostatky vládnutia novodobým evanjeliom nedemokratickej „demokracie“.
SOCIÁLNA ÚLOHA INTELIGENCIE A JEJ NEVYŠKOLENOSŤ
Sociálna úloha roľníka, remeselníka, technika ap. je všeobecne jasná, ale úloha inteligencie v spoločnosti je mimo záujmu obyvateľstva aj jej samotnej. O sociológii inteligencie neexistuje na Západe literatúra minimálne od druhej polovice 20. storočia (Keller, 2010), hoci inteligencia má v spoločenskej deľbe práce svoje sociálne určenie. V sociálnom priestore – sociálnej štruktúre spoločnosti, má inteligencia nezastupiteľné miesto, lebo je hlavou národa.
AUTOR: Ján Dudáš
