Implózia Južnej Afriky – poučenie pre Európu

Tagged With: , , , , , Add Comment

Medzi viaceré témy, o ktorých sa v mnohých štátoch Európskej únie verejne nedebatuje, patrí bilancovanie záťaže miliónov migrantov z Ázie a Afriky na hospodárstvo a každodenný život občanov hostiteľských krajín. Varovným mementom môže byť pre Európanov štát, ktorý sa len nedávno – v období demontáže železnej opony v Európe pred tridsiatimi rokmi – zaraďoval medzi priemyselne najvyspelejšie krajiny sveta. Belošská menšina mala vtedy v systéme apartheidu Juhoafrickej republiky životnú úroveň porovnateľnú s Kanadou, Austráliou, Švajčiarskom alebo Švédskom. A černošská väčšina? Najvyššiu v Afrike. To bol dôvod, prečo sa do Juhoafrickej republiky hrnuli milióny obyvateľov z celej subsaharskej Afriky. Pre masy migrantov to býval odchod za lepším životom. Nezískavali automatický nárok na sociálne dávky, museli si zarábať na živobytie a pretĺkať sa, ako sa len dalo. I tak im to stálo za to.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Medzinárodný nátlak odporcov apartheidu na západných investorov, aby nepodporovali ekonomiku neľudského režimu, po roku 1994 pominul. Vláda v Pretórii sa pustila do riadenia ekonomiky podľa všeobecných pravidiel rasovej rovnosti, pričom uplatňovala zásady tzv. pozitívnej diskriminácie, čiže uprednostňovania čiernych. Dogmatické podriadenie ekonomiky politickému doktrinárstvu paralyzovalo jej výkonnosť a podkopávalo jej potenciál. Exodus kvalifikovaných belošských pracovných síl, odborníkov a podnikateľských vrstiev naberal prudké tempo. Kým v roku 1995 dosahoval počet belochov 5 224 000 a tvorili 12,7 % celkového počtu obyvateľov, nasledujúci rok klesol na 4 434 697 (10,9 %). Odvtedy sa percentuálny podiel belochov ďalej prepadáva. Podľa vlaňajších štatistických údajov tvoria už len 7,8 percent obyvateľstva.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis