O nádorových ochoreniach bolo toho napísané veľa. Na začiatku je potrebné objasniť si terminológiu. Ako sa hovorí, dobré ploty robia dobrých susedov. Slovo rakovina pochádza z angličtiny (alebo z nemčiny). Po anglicky je to cancer, po nemecky Krebs. Obidve slová v základnom význame označujú raka. Podľa starších predstáv bol to akýsi rak vo vnútri tela, ktorý akoby svojimi klepetami stískal vnútornosti človeka, pričom mu spôsoboval značné bolesti. Inými slovami išlo o klinický príznak terminálnej fázy nádorového ochorenia. Mimochodom, aj v znaku bývalého Ústavu experimentálnej onkológie (ÚEO) bol zobrazený rak, ktorého prebodával meč. Bolo to dovtedy, kým sa o vec nezačali „zaujímať“ ekologickí aktivisti, mnou v súkromí nazývaní inak. Vedenie ÚEO „neodolalo“ a znak zmizol. Toho času neexistuje nielen znak, ale ani ÚEO, moja alma mater. Ale vráťme sa späť. Nádorové ochorenia (presnejšie malígne nádorové ochorenia) si konštantne v civilizovanom svete vyberajú svoju daň. Sú príčinou úmrtia takmer tretiny populácie. Prečo je to tak? Veď množstvo publikácií v experimentálnej onkológii narastá prakticky exponenciálne. Aj odborníci v onkológii majú problém zachytiť všetko, čo sa deje len v malej časti ich špeciálnej oblasti. Zachytiť vývoj v celej oblasti je prakticky nemožné. „Výsledky“ sa však do prežívania pacientov prakticky „nepretavujú“. Múdry človek, profesor Gottfried Schatz, na sklonku života na seminári v diskusii vyriekol túto vetu: „Je to preto, lebo 80 % publikovaných výsledkov je crap (táraniny)“. Odhady iných sa pohybujú až na úrovni 95 %.
Nádorové ochorenia sú podľa môjho názoru pomerne zriedkavý jav. Prv, ako budem vyhlásený za arcikacíra, sa pokúsim toto tvrdenie podoprieť istými faktami. Profesor Paul Ehrlich už v roku 1908 vyhlásil, že hostiteľský organizmus človeka nie je pre nádor kultivačným médiom. Inými slovami, nádorové bunky to naozaj v ľudskom organizme nemajú ľahké. Odhaduje sa, že denne vznikne v jedincovi asi 100 000 nádorových buniek. A nič. Sú nemilosrdne zlikvidované imunitným systémom. Takto sa to deje roky a desaťročia. Dôkazom „efektivity práce“ (hlavne) imunitného systému je to, že dve tretiny populácie nezomrú na nádorové ochorenie.
V ďalšej časti som použil materiál z prehľadného článku Protinádorová imunita, ktorý som publikoval v roku 2015 spolu s primárom Milanom Žuffom. Hypotézu imunitného dozoru (ID) navrhol virológ a imunológ Frank Macfarlane Burnet v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Táto hypotéza tvrdí, že imunitný systém (vrodenej aj získanej imunity) je schopný rozpoznať a zničiť klony nádorových buniek predtým, ako z nich vzniknú nádory, respektíve dokáže zlikvidovať nádory po tom, keď už vznikli. Hypotéza ID bola explicitne potvrdená aj zvýšeným výskytom nádorov pri imunokompromitovaných pacientoch, teda pacientoch, ktorí majú oslabený imunitný systém. Patria medzi nich napr. pacienti infikovaní vírusom HIV (human immudeficiency virus) alebo pacienti, ktorí sú po transplantácii solídnych orgánov a celoživotne užívajú lieky na potlačenie imunitnej odpovede. Dnes sa táto hypotéza nahrádza „modernejšou“ hypotézou imunoeditácie (IED), ktorá sa niekedy nazýva aj hypotézou troch E (elimination – likvidácia, equilibrium – rovnováha, escape – únik). Ako vidno, hypotéza IED je „nadradená“ hypotéze ID. Hypotéza ID zodpovedá len prvej fáze IED, a to „likvidácii“ nádoru. V nej sú všetky premalígne a malígne bunky zničené imunitným systémom. Druhá fáza – rovnováha (equilibrium) je najdlhšia. Môže trvať aj desaťročia. Predstavuje nepretržitú interakciu imunitného systému s nehomogénnou, geneticky (chromozomálne) málo stabilnou populáciou nádorových buniek. Túto populáciu napriek rozličným nádorovým znakom imunitný systém neustále rozpoznáva a likviduje.
AUTOR: Ján Lakota
