Jedným z najkrajších indických chrámov je Zlatý chrám alebo Hari Mandir Sáhib, nachádzajúci sa v meste Amritsar v severoindickom štáte Pandžáb, ktorý bol domovom najstarších civilizácií, svetových náboženstiev, hinduizmu, budhizmu, džinizmu, islamu a sikhizmu, ktoré patrí k najmladším. Mesto Amritsar má vyše milióna obyvateľov a založil ho v roku 1577 Ram Das, štvrtý guru sikhov. Guru je ten, kto privádza z temnoty a nevedomosti do svetla poznania.
Toto spirituálne miesto lákalo už od staroveku na rozjímanie, veď lokalita sa spája so zakladateľom sikhského náboženstva, piateho najväčšieho náboženstva sveta, guruom Nanakom (1469 – 1539), ktorý zvykol meditovať pri Jazere nektáru, Jazere nesmrteľnosti, pri ktorom rozjímal aj historický Budha. Nanak, ktorý bol uznávaný a rešpektovaný učenec, básnik a filozof, povedal: „Boh je iba jeden, jeho meno je Pravda.“ Kázal, že všetci sme si rovní, bez ohľadu na kastu, pohlavie, rasu a náboženstvo. Nanak neuznával kasty v hinduizme ani islamský militarizmus a netoleranciu k iným vieram. Píše sa, že na tri dni zmizol a vtedy sa „stretol s Bohom“. Sikhizmus, kombinácia hinduistických a moslimských tradícií, verí v spoločného jediného Boha všetkých náboženstiev, v rovnosť mužov a žien, a tak ako islam neuznáva kasty. Z hinduizmu prevzal vieru v reinkarnáciu. Dnes ho vyznáva okolo 26 miliónov ľudí a vyznačuje sa veľkou toleranciou k iným vieram.
Piaty guru sikhov Arjan sa stal mučeníkom, keď ho mughalský cisár Jahangir dal umučiť. Cisár ho nútil vzdať sa viery a obával sa jeho rastúceho politického vplyvu. Po jeho smrti sa stal guruom jeho syn Hargobind. Mučený bol aj deviaty guru Tegh Bahadur, ktorý bol popravený, lebo odmietol prestúpiť na islam. Desiaty guru Gobind Singh vytvoril finálnu verziu Svätej knihy sikhov, ktorá má byť jedenástym a posledným guruom – večným guruom. Veriaci sikh sa má modliť, meditovať a myslieť na Boha. Sikhovia nosia pri sebe dýku kirpan (symbolizujúcu povinnosť chrániť bezbranných), majú fúzy s bradou, na hlave turban, nestrihajú si vlasy, odvádzajú desiatok (charita je dôležitým prvkom, poskytovanie stravy každému, kto o ňu požiada), nesmú žobrať, ale živiť sa poctivou prácou. Niet tu kňazov a hierarchie, ako poznáme z iných náboženstiev.
Zlatý chrám je obložený 24-karátovým zlatom a je najznámejším sikhským chrámom, leží uprostred jazera a má v sebe hinduistické a moslimské architektonické prvky. Je symbolom slobody a nezávislosti a otvorený pre všetkých bez rozdielu veku, pohlavia, rasy a náboženstva. So stavbou začali v roku 1574, v roku 1761 bol chrám zničený, o tri roky neskôr postavený a v 19. storočí obalený pozlátenými plátmi. Za vlády Maharaja Ranjita Singha (1780 – 1839) bol chrám bohato zdobený drahými kameňmi a mramorovými sochami. Moslimovia ho mnohokrát zničili, ale sikhovia ho vždy, ešte krajší, opäť postavili. V chráme sa nachádza Svätá kniha sikhov (Guru Granth Sáhib) od gurua Góvindu Singha, obsahujúca zbierku náboženských básní, modlitieb, výroky guruov, ale aj moslimských a hinduistických svätcov. Má 1 430 strán a každý večer o 22. hodine ju kňazi odnášajú do budovy a ráno ju prinášajú späť do chrámu. Jazero slúži ako obranná vodná priekopa s hrádzou, ale má aj rituálny, očistný účel pre pútnikov, ktorí tu bez ohľadu na vieru a rasu dostávajú stravu a nocľah. Jedlo sa tu podáva nonstop po celý rok. Všetko je dobre zorganizované, v kuchyni pracuje niekoľko stálych zamestnancov a mnoho dobrovoľníkov, obrovská jedáleň pojme naraz až tisíc stravníkov. Áno, charita nie je výsadou len katolíckych misií. V Indii sa nachádza najväčšia reštaurácia na svete, kde navyše dávajú jedlo zadarmo pre všetkých bez rozdielu. Aj ubytovanie na niekoľko dní. V kuchyni sa varí denne pre 10-tisíc až 100-tisíc ľudí. Jedáleň pojme naraz tisícku stravníkov. Pochopiteľne platí zákaz drog, cigariet, alkoholu a tiež konzumácie mäsa. „Cez deň znejú všade spevy v sprievode píšťal, strunových nástrojov a bubnov, vyvolávajúc u prítomných stav podobný tranzu,“ tvrdia John a Anne Spencerovci v knihe Svět záhad a mysterií.
AUTOR: Vladimír Líška
