Hlavnou funkčnou náplňou centrálnej banky je zabezpečovať len cenovú stabilitu, pod čím rozumieme mieru inflácie na úroveň jej inflačného cieľa, čo je v našom prípade dve percentá, ktorý sa niekoľko násobne prekračuje. Podľa tvrdenia viacerých ekonómov, ECB v boji proti inflácii zlyhala, keď nastavila nesprávne jej základné úrokové sadzby. Tieto zvyšovali akciové indexy a ceny nehnuteľností nezodpovedajúce úrovni ekonomiky, ktoré ale dnes začínajú praskať, čoho dôsledkom sa zvyšuje zadlženosť účastníkov trhu. Väčšina makroekonomických ukazovateľov sa uberá tým nežiaducim smerom, keďže okrem zamestnanosti ktorá neklesá z dôvodu demografie, všetky ostatné klesajú. Pre infláciu je najhoršie zvyšovanie miezd z dôvodu inflácie a nedostatku zamestnancov a nie z dôvodu zvyšovania produktivity práce, čo označujeme aj ako inflačná špirála. Pod obsahom tohto pojmu treba rozumieť tohtoročné výdavky štátu na indexované dôchodky, sociálne dávky a už spomínané mzdy zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktoré spolu s kompenzáciou cien energií pre domácnosti sú príčinou narastajúceho deficitu verejných financií k HDP.
Nadštandardné zisky sa budú môcť zdaňovať
Čo je príčinou inflácie nevedia ani v ECB a preto ani nevedia ako proti nej bojovať. Dôkaz? Najprv tvrdili, že príčinou je Rusko-ukrajinský konflikt, potom drahé západné energie, keďže lacné z Ruska z politických dôvodov boli odmietnuté, potom vysoké zisky západných energetických firiem, čoho dôkazom sú ich obrovské energetické marže a najnovšie priši s názorom, že narastajúce mzdy nekryté produktivitou práce, ktorými sa zvyšuje dopyt po tovaroch a službách, čo zvyšuje aj ich ceny. ECB bez rozdielu inflačného dôvodu zvyšovala opakovane svoje základné úrokové sadzby, ktoré podľa všetkého „narobili“ viac škody ako úžitku. V čom? S klesajúcim dopytom klesá hospodársky rast, ktorý sa trebárs v takom Nemecku dostal už do recesie, čo je zlá správa aj pre slovenskú ekonomiku. V recesii však nie sú banky, ktoré za prvý polrok tohto roku „zarobili“ 565 milióna eur, čo je medziročne viac o takmer polovicu. Na čom? Predovšetkým na úrokovej marži tak, ako napokon všetky najziskovejšie spoločnosti v krajine, keď ich percento na predajných cenách bolo výrazne vyššie, ako percento na ich vstupných nákladoch. Niektoré politické strany sa už „vyhrážajú“, že keď budú „pri moci“ nájdu zákonný mechanizmus zdanenia nadštandardných ziskov tak, ako bolo 8 rokov pri bankovom odvode.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.