Na prelome tohto roku začali ceny zemného plynu a elektrickej energii klesať až o niekoľko desiatok percent a tak právom očakávame ako bude menová politika ECB reagovať. Doteraz sme si zvykli, že vždy „mešká“ s úpravou úrokových sadzieb vzhľadom k evidovanej inflácie, čo sa väčšine z nás negatívne dotkne, ale na druhej strane v niektorých sektoroch ekonomiky na inflácii aj poriadne „zarobili“, vrátane príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Nikto nepočíta, že inflácia na konci tohto roku sa priblíži k dvojpercentnému cieľu z viacerých dôvodov, keď okrem cien energií bude mať na jej mieru vplyv aj situácia na trhu práce. Tento sa stáva čoraz nákladnejší z viacerých dôvodov a síce zvyšovanie miezd v súkromnom sektore nerešpektuje rast produktivity práce, ale zvyšovanie životných nákladov spojených s rastom cien energií, či potravín, čo napokon platí aj v prípade zvyšovania miezd v štátnom a verejnom sektore keďže sa od ich zamestnancov neposkytuje vyššia úroveň služieb. Situácia na trhu práce je ale čoraz viac alarmujúca, keď vieme koľko mladých do veku 29 rokov nikde nepracuje ani neštuduje, keď poznáme názor zamestnávateľov k úrovni absolventov stredných a vysokých škôl a keď vieme, koľko našich študentov sa vzdeláva v zahraničí, ktorých návrat na náš trh práce je skôr otázny a potom na ňom chýbajú zamestnanci. ECB sleduje nielen náš trh práce, ale aj neistotu na energetickom trhu ktorý je dnes viac závislí na energetických obnoviteľných zdrojov, ako aj na neistotu budúceho vývoja susedského vojenského konfliktu. Menová politika ECB však rešpektuje aj závery menovej politiky americkej centrálnej banky, ktorej ekonomika nie je tak prioritne závislá na dovoze energetických zdrojov, ale skôr od počtu vytvorených pracovných miest. Navyše americký dolár ako svetová rezervná mena ovplyvňuje výmenný kurz eura ako aj ostatných svetových mien, ktoré na každú zmenu jeho úrokových sadzieb reagujú zmenou vlastnej úrokovej politiky, čo napokon platí aj pre menovú politiku ECB.
Nerovnomerný pokles cenovej hladiny v eurozóne
Podľa posledných publikovaných informácii Eurostatu, začala medziročná miera inflácie vo väčšine členských štátoch eurozóny klesať, pritom najnižšia je v Španielsku 5,5 percenta, ale pobaltských členských štátoch eurozóny je naďalej nad 20 percent, čo súvisí so štruktúrou ich ekonomiky viac závislej na spotrebe energií, čo napokon platí aj pre Slovensko, keď inflácia na konci roka je na úrovni 15 percent. Z nečlenských štátoch eurozóny má najvyššiu infláciu Maďarsko a síce okolo 25 percent. Najbližšie februárové zasadnutie bankovej rady ECB však naďalej predpokladá rast úrokovej sadzby o štvrtinu bázických bodov, keďže obrátená minca zvyšovania úrokovej sadzby je pokles hospodárskeho rastu s rizikom recesie až stagflácie, čo je stav, keď dva makroekonomické ukazovatele a síce HDP a inflácia majú opačný pohyb. Ak v eurozóne bude v tomto roku HDP klesať a inflácia sa zvyšovať, určite si ECB “ nedovolí“ zvyšovať svoje úrokové sadzby nielen zo spomínaného dôvodu, ale aj z dôvodu, že vlády by si museli na kompenzáciu zvýšených životných nákladov domácností aj peniaze požičať alebo zvyšovať nepopulárne dane zo všetkých príjmov, s čím treba po predčasných parlamentných voľbách u nás aj počítať. Prečo je tak rozdielna miera inflácie v členských štátoch eurozóny ? Dôvodom je nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikmi členských štátov eurozóny, čím sa len potvrdzuje, že nie rovnaké percento úrokovej sadzby ECB vyhovuje každej domácej štruktúre ekonomiky.
Požičiavanie peňazí zvyšuje deficity verejných financií
Miera inflácie nad jej inflačný cieľ je teda príčinou expanzívnej menovej politiky centrálnej banky, pod ktorou rozumieme zvyšovanie jej úrokových sadzieb, dnes na úrovni 2,5 percenta, zatiaľ čo americký dolár je úročený na úrovni 4,25-4,5 percenta. Čím je vyšší úrok, tým je aj drahšie požičiavanie peňazí v komerčných bankách, ktorým sa akosi „nechce“ zvyšovať úroky aj na vklady, čo tiež prispieva k rastu inflácie. Kedy vkladové úroky boli vyššie, tak by zo strany domácnosti poklesol dopyt po tovaroch a službách a tým aj ich ceny. Vyššie úroky sa premietajú nielen do úverovanie predmetu podnikania firiem, hypotekárnych a spotrebných úverov domácností ale aj v prípade požičiavanie peňazí na „zaplátanie“ deficitného štátneho rozpočtu vtedy keď, inflačné príjmy už nestačia vykryť narastajúce výdavky. Pred pandémiou sme emitovali štátne dlhopisy za výnos pod jedno percento a dnes za výnos takmer 4 percentá a tak sa nečudujme, že aj z tohto dôvodu sa nám deficit verejných financií zvýšil na viac ako 60 percent HDP.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.