Inflácia ako jeden zo 4 makroekonomických ukazovateľov znehodnocuje uložené peniaze na ktoromkoľvek účte banke vtedy, ak úročenie je nižšie ako jej miera. Nepoznáme taký bankový účet, ktorý by naše peniaze úročil viac, ako je v auguste vykazovaná 14% inflácia a to ešte v eurozóne máme členské štáty, v ktorých inflácia prekračuje 20% a je teda na úrovni medziročného zvyšovania cien nehnuteľností. Priemerná inflácia v eurozóne bola v auguste 9,1%, pritom pod 7% je v Nemecku, Taliansku a Francúzku, zatiaľ čo nad 20% bola inflácia v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Pre poriadok si ešte pripomeňme, v Česku bola inflácia 17,3%, v Maďarsku 14,2% a v Poľsku 14,2% percenta. Nadmerný rast inflácie sa podpísal pod pokles reálnej hodnoty miezd v takmer vo všetkých sektoroch ekonomiky, okrem niektorých pracovísk v energetike a stavebníctve. Kto si myslí, že na raste inflácie sa najviac podieľajú náklady na bývanie, čo teda sú elektrina, plyn a voda, bude asi prekvapený. Ich podiel bol 16,3%, zatiaľ čo podiel potravín a nealkoholických nápojov je 22%. Ako je to možné si kladie väčšina z nás otázku, keďže vieme, že agrárny sektor patrí medzi najviac dotované odvetvia v celej EÚ.
Technologicky zastropovaná cena elektriny
Rovnako nás prekvapila aj informácia o terajšej štruktúre energetického mixu pri výrobe elektriny v tom, že na jej výrobe na starom kontinente sa viac ako tretinou podieľajú obnoviteľné zdroje, jadro štvrtinou a plyn len 22%, pritom sa tvrdí že ten je príčinou terajšej nadštandardnej inflácie, čo podľa týchto údajov nebude pravda. Preto sa Európska komisia správne rozhodla, že treba zastropovať ceny neplynových produktov ktoré sa najviac podieľajú na výrobe elektriny a teda aj najviac ovplyvňujú cenu elektriny. Výrobcovia neplynových produktov tak dosahujú obrovské zisky, ktorých ceny sa tak majú zastropovať na 180 eur za megawatthodinu, čo by bola len tretina z terajšej ceny elektriny predávanej na burze. Cenový strop sa má týkať výrobcov elektriny zo solárnych, veterných, hnedouhoľných či jadrových elektrárni a z biomasy a teda nie z ruského plynu, keďže prezident vyhlásil, že v tomto prípade dodávku plynu do Európy odstaví. Tento strop Slovensku nepomôže, keďže pre naše domácnosti sme zaistili lacnejší plyn na základe memoranda so Slovenskými elektrárňami za podmienky, že až 15% produktu domácnosti dokážu ušetriť. Európska zastropovaná cena elektriny vychádza z technologických postupov a pre nás, pokiaľ ide o domácnosti, nebude mať žiadny význam. Aké však budú ceny elektriny pre slovenské firmy, sa zatiaľ nevie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.