V súvislosti s doteraz neúspešným bojom proti inflácii, sa čoraz viac hovorí o jej hlavných príčinách, ktorými sú rastúce ceny energií, potravín a prílev lacných peňazí. Podľa všetkého dosiahla inflácia už vrchol a mala by klesať a tak si všetci kladieme otázku na dôvod poklesu. Prečo? Keď je dôvodom rast úrokových sadzieb, tak môžeme čakať, že ich ECB bude len zvyšovať, čo pre ekonomiku znamená riziko recesie. Nedávno sme sa totiž dozvedeli, že najväčšia európska ekonomika je v recesii a keď hľadáme príčiny, tak dôvodom určite nie sú vyššie úrokové sadzby ECB, ale vyššie ceny energií na ktoré nemecká ekonomika nebola nikdy odkázaná, keďže prosperovala vždy z lacných ruských energetických zdrojov. Ak teda inflácia postupne klesá nie je to z dôvodu vyšších úrokových sadzieb ECB, ale len z dôvodu poklesu cien energií. Ak sa teda ECB rozhodne ďalej v sprísnenej menovej politiky pokračovať znamená, že inflácii príliš „neublíži“, ale ekonomický rast pribrzdí. V súvislosti s nárastom inflácie sa stretávame s doteraz málo známym pojmom maržová inflácia. Čo to je? V niektorých sektoroch totiž dochádza k „zneužívaniu“ svojho postavenia v tom, že sa zvyšujú koncové ceny o viac percent ako sa zvýšili ich náklady a keď sa to deje v potravinách, ktoré sa v spotrebiteľských výdavkoch domácnosti podieľajú najviac, inflácia rastie.
Vládne úsporné opatrenia infláciu brzdia
Vyššie úrokové sadzby predražujú úvery firmám a domácnostiam, čo má vplyv na hospodársky rast. Funkcionári ECB sú tak na vážkach ako dostať infláciu pod kontrolu bez toho, aby vyššími úrokmi vyvolali riziko recesie, keďže doteraz sa to nestalo. Niektorí z ekonómov nás presvedčujú, že je to možné z dôvodu, že nezamestnanosť je nízka, ceny energií klesajú, zásoby ničím nekrytých peňazí sa na peňažnom trhu vraj znižujú, dodávateľsko- odberateľské vzťahy sa postupne stabilizujú a národné vlády sa čoraz viac začínajú zaoberať znižovaním deficitu verejných financií ich úspornými opatreniami. Infláciu určite bude ovplyvňovať rusko-ukrajinský konflikt, vyššie výdavky na armádu, presadzovanie európskych zelených projektov, ale aj budúci vzťah k Číne, ktorá podľa všetkého sa v najbližších rokoch stane nielen najväčšou ekonomikou na svete, ale ovplyvní aj postavenie amerického dolára v jeho doterajšom postavení svetovej rezervnej meny. Či sa ECB niekedy podarí dostať mieru inflácie na jej dvojpercentnú cieľovú úroveň, zo spomínaných dôvodov o tom nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.