
O tom, že zdražovanie takmer všetkého u nás neskončilo, nás upozorňuje predovšetkým Národná banka Slovenska, ktorej právomoc v tejto oblasti je rovná nule. Z dvoch základných nástrojov ovplyvňovania trhovej ekonomiky, čo sú dane a vlastná mena, nám po vstupe do eurozóny ostal len prvý z nich, čo pri terajšom raste inflácie sa ukazuje ako nevýhoda. Keby sme analyzovali jej dôsledky ako v susednom Česku, vedeli by sme v rámci menovej politiky našej centrálnej banky určite nejakým spôsobom na rast inflácie reagovať. Po vstupe do eurozóny sme pasívnym prijímateľom menovej politiky ECB, ktorá nie je v prospech našej ekonomiky, ale len ekonomiky južných krajín eurozóny, ktorých terajšie devastačné nízke úroky vyhovujú, o čom píšeme opakovane. Na kompenzáciu zvyšovania negatívnych dopadov inflácie sa tak spoliehame len na fiškálnu politiku vlády, ktorá má navyše peniaze zo zvyšovania nie sadzby daní a odvodov, ale tržieb a ziskov niektorých firiem, ktoré na pandémii a vojnovom konflikte „zarobili „ viac ako obvykle, čo si naša vláda už všimla. S jej predstavou, žeby 100 najbohatších firiem malo do štátneho rozpočtu prispieť viac, zatiaľ ale od nich nenašlo pochopenie. Ďalšie peniaze očakávame od európskeho rozpočtu a nejaké miliardy aj už od schváleného fondu obnovy, ktorými sa však nebudú môcť kompenzovať negatívne dopady inflácie.
Cieľové míňanie európskych peňazí
Inflácia ako jeden z makroekonomických ukazovateľom je svojím účinkom rozporným v tom, že domácnostiam rýchlejšie vyprázdňuje peňaženky, ale aj znižuje ich bankové účty, zatiaľ čo príjmy verejných rozpočtov sa akosi viac nafukujú aj bez zvyšovania daňových a odvodových sadzieb, z čoho má radosť vláda. Keďže jej sociálni partneri poukazujú na tento paradox, sa nedávno vláda rozhodla časť z nich „rozpustiť“. Posledný vládny balík sa týka len kompenzácie terajšej inflácie a nie požiadaviek zdravotníkov, či ostatných nespokojných v štátnom a verejnom sektore. Práve toto je tŕňom v oku jedného z koaličných partnerov, keď poukazuje na jeho prezamestnanosť a preto kategoricky odmieta zvyšovanie daní a odvodov. V tejto súvislosti ale treba vedieť, čo sa rozumie pod obsahom terajších vládnych sociálnych opatrení, či jednorazová alebo systémová pomoc, na ktoré sú potrebné iné peňažné zdroje. S nejakými väčšími výdavkami treba počítať aj pri riešení ukrajinských uprchlíkov, na ktoré by sme mali dostať peniaze zo zdrojov EÚ, o ktoré už Poľsko a Česko požiadalo. Aká bude možnosť ich zamestnať a tým zlepšiť nielen nepriaznivú demografickú štruktúru, ale aj neochotu našich občanov pracovať v niektorých profesiách, si ešte musíme počkať. Pokiaľ ide o čerpanie peňazí z európskeho rozpočtu tak, tieto nepôjdu na kompenzáciu negatívnych dopadov inflácie, ale len na konkrétne projekty v rámci vopred stanovených cieľov, akými sú predovšetkým ekológia, ale aj podpora sociálne spravodlivejšej spoločnosti a tiež konkurencieschopnosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.