Pod infláciou všetci rozumieme nafukovanie cien tovarov a služieb, ktoré „neteší“ ich kupujúcich, ale „teší“ menšinu firiem, ktoré si vyššie náklady môžu z konkurenčných dôvodov premietnuť do cien predmetu podnikania a podľa všetkého aj správcov štátneho rozpočtu, ktorých príjmová stránka sa zvyšuje. Či sú centrálni bankári z inflácie „nešťastní“ nešpekulujeme, čo je však isté, že zatiaľ sa im nedarí „ukočirovať“ jej percentá pod inflačný dvojpercentný cieľ. Prečo? Dôvodov je viacero, z ktorých dominujú Green Deal, covid, sankcie proti vojne, demografická situácia ktorej dôsledkom je zvyšovanie miezd, ktoré nie sú v súlade s produktivitou práce a takto by sme mohli pokračovať. Tieto nakumulované negatívne faktory pôsobia rôzne a síce niektoré globálne iné lokálne, niektoré sa týkajú ponuky iné dopytu, niektoré z nich pôsobia dlhodobo iné krátkodobo a takto by sme mohli tiež pokračovať. Pozrime sa však, ako pôsobia v eurozóne.
Eurozóna je čistý importér energií
ECB sa po dlhom váhaní a ona vie najlepšie prečo, napokon rozhodla zvýšiť obe základné úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie stlmiť, čo určite z krátkodobého hľadiska infláciu pribrzdí, ale proti importovanému nárastu cien energií a potravín je viac ako bezmocná. Z tohto dôvodu musí byť pri sprísňovaní menovej politiky v porovnaní aj s americkou menovou politikou, veľmi opatrná, pod čím sa rozumie, že nemôže zvyšovať sadzby o toľko bázických bodov, ako americký Fed. Eurozóna má totiž nevýhodu v tom, že euro sa poslednom období z dôvodu nižšieho úročenia ako dolár oslabuje a jedno obdobie bolo dokonca na paritnej úrovni. Čo je však ešte horšie, ekonomika eurozóny je čistým importérom energií, ktorých ceny narastajú a sú hlavnou príčinou terajšej vysokej inflácie, proti ktorej sú ale menové nástroje ECB z dlhodobého hľadiska „slepé a hluché“.
Riziko hospodárskeho poklesu trvá
Terajšia sprísnená menová politika, ktorá sa vraj bude do konca roku ešte sprísňovať, však môže znížiť kúpyschopnosť domácností, ktorá je dôležitou súčasťou HDP, ktorá tak môže poklesnúť. Z makroekonomického hľadiska by pokles HDP pri narastajúcej inflácii mohol spôsobiť recesiu, či dokonca až stagfláciu ekonomiky, čo pri spomínaných nakumulovaných negatívnych faktoroch mohol vyvolať aj neželané sociálne nepokoje. Či však sprísnená menová politika pribrzdí doterajší neželaný rýchly rast úverov a miezd tak, aby bol ich rast v súlade s rastom produktivity práce a fiškálnu expanziu, čo sú v podstate ďalšie inflačné peniaze, si počkajme.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.