Americká centrálna a banka výrazným spôsobom zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu na 3,25% a nehanbí sa účastníkov finančného trhu informovať, že na konci tohto roku to bude cez 4%. Čo je však ešte väčším prekvapením, že nie len ceny energií, ktoré sú výrazne nižšie ako sú na európskom kontinente, sa pod nárastom americkej inflácii podpisujú aj narastajúce mzdy, ako odraz nedobrej situácie na pracovnom trhu a navyše aj ceny prenájmov, keďže väčšina Američanov nebýva vo vlastnom. O tom, že na zvyšovanie úrokov v USA bude reagovať aj ECB sa nepochybuje, čo ale určite ovplyvní všetky trhy, ktoré doteraz prosperovali z lacných peňazí a nízkych úrokov a teda realitný, akciový a dlhopisový. Či si ale prilepšia aj sporitelia na bankových účtoch nešpekulujeme, keďže niektoré banky to už robia, ale niektoré ani neponúkajú termínované účty. Na to by sa mala NBS pozrieť, prečo niektoré zahraničné komerčné banky na Slovensku nedávajú možnosť našim občanom „prilepšiť“ si životnú úroveň pasívnym príjmom, namiesto toho sa venujú sprísňovaniu úverových podmienok pre našich štyridsiatnikov?
Daň za nízke úroky si priplatíme
Dolárový úrok láme voči euru niekoľko desaťročné rekordy a preto sa ani nečudujme, že výnosy amerických štátnych dlhopisov sú dnes na úrovni až 4%, čo sa môže pokladať za americký začiatok recesie, s ktorou sa nebude zo strany ich centrálnej banky nič diať, keďže na prvom mieste je teraz dosiahnuť pokles inflácie. Z dôvodu terajšieho postavenia amerického dolára sa americká inflácia bude exportovať do celého sveta a tak nebuďme prekvapení, keď sa bude inflácia všade zvyšovať a ich centrálne banky tak budú zvyšovaním úrokov reagovať. Nedávno sa rozhodla úrokové sadzby zvýšiť švajčiarska a švédska centrálna banka o výrazne viac ako pôvodne sa počítalo a nikto nepochybuje, že ďalšie budú pokračovať. Úrokový šok je zlá správa pre všetkých dlžníkov, ktorým sa mesačné splátky zvýšia, čo pri vyšších ostatných výdavkoch na živobytie môže vyvolať domáce rozpočtové napätie. Keďže väčšina z nás má v nehnuteľnostiach investovaných najviac peňazí, budeme s napätím sledovať ich cenový vývoj. Zatiaľ sa nehovorí nič o hypotekárnej bubline ale riziko, že k tomu môže prísť, sa z dôvodu rastu úrokových sadzieb zo strany centrálnych bánk, ako aj z dôvodu fiškálnych výdavkov väčšiny národných vlád zvyšuje. A tak dostať infláciu do rámca inflačného dvojpercentného rozpätia centrálnych bánk, bude v najbližšom období nereálne.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.