
Masívne nálety Izraela a Spojených štátov na Irán neboli úplne nečakané. Úderné sily sa v oblasti Perzského zálivu budovali už niekoľko mesiacov. Iránsko-americké rokovania uviazli na mŕtvom bode a vyhliadky na ich úspech boli minimálne. Zabitie najvyššieho vodcu Alího Chameneího, členov jeho rodiny a viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov však vyvolalo otrasy ďaleko za hranicami regiónu.
Irán odpovedal raketovými útokmi na Izrael a americké zariadenia na Blízkom východe. Následky sa dostavili okamžite: narušenie dodávok ropy v Perzskom zálive a nestabilita finančnej a dopravnej infraštruktúry v Spojených arabských emirátoch a Katare.
Irán je schopný útok ustáť. Pozemná invázia sa javí ako nepravdepodobná. Dlhodobé letecké a raketové údery však oslabia jeho priemyselnú kapacitu, prehĺbia hospodársku krízu a ešte viac znížia životnú úroveň obyvateľstva. Aj keď Teherán súčasný úder absorbuje, môžu nasledovať ďalšie kolá, pokiaľ sa náklady nestanú pre všetky strany neúnosnými.
Pre Rusko prináša táto kríza niekoľko tvrdých ponaučení.
Lekcia 1: Sankcie sú zriedka konečnou fázou
Spojené štáty uvaľujú sankcie na Irán od roku 1979. Postupne sa tieto opatrenia rozširovali, koordinovali a čoraz viac internacionalizovali. Washington presvedčil spojencov i tretie krajiny, aby obmedzili nákup iránskej ropy, a sprísnil ich presadzovanie prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN.
Sankcie sa nikdy neuplatňovali izolovane. Boli sprevádzané vojenskými údermi, špeciálnymi operáciami, atentátmi a kybernetickými útokmi. Tento vzorec je známy: Irak, Juhoslávia, Líbya, Sýria či Venezuela zažili jeho rôzne varianty.
Priama vojenská akcia USA a NATO proti Rusku je obmedzená jadrovým faktorom. Tento odstrašujúci prvok je však čiastočne kompenzovaný rozsiahlu vojenskou podporou Ukrajiny. Ukrajinské sily pokračujú v útokoch na ruské územie. Nemožno vylúčiť ani ďalšie krízy pozdĺž východného krídla NATO, najmä v pobaltskom regióne.
Sankcie a použitie sily nie sú alternatívami – často na seba nadväzujú.
Lekcia 2: Tlak je dlhodobý
Irán už desaťročia čelí stratégii opotrebovania. To, čo sa začalo ako ekonomické obmedzenia, sa vyvinulo do kalibrovanej vojenskej degradácie – opakovaných úderov zameraných na oslabovanie schopností bez okupácie územia.
Tento model môže definovať aj západnú politiku voči Rusku. Tlak, ktorému Moskva čelí, v priebehu niekoľkých rokov nezmizne. Skôr možno hovoriť o desaťročiach. Ani prípadné čiastočné zmiernenie sankcií nebude znamenať ich úplné zrušenie, najmä pokiaľ ide o kontrolu vývozu technológií s dvojakým použitím.
Podobne aj každé prerušenie bojových operácií bude pravdepodobne len dočasné. Eskalácia sa môže vrátiť v novej podobe. Strategická vytrvalosť preto nie je voľbou, ale nevyhnutnosťou.
Lekcia 3: Ústupky nezaručujú úľavu
Jadrová dohoda z roku 2015, formalizovaná rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2231, ponúkla Iránu zmiernenie sankcií výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. O tri roky neskôr však Washington od dohody odstúpil a predložil nové požiadavky.
Úľava sa ukázala ako dočasná.
Táto skúsenosť formuje postoj Moskvy pri rokovaniach o Ukrajine. Odmietanie jednostranných ústupkov môže frustrovať tých, ktorí uprednostňujú okamžitý mier. Nízka úroveň dôvery medzi Moskvou a Washingtonom, ako aj medzi Moskvou a Kyjevom, však robí jednostranný kompromis strategicky riskantným. Iránska skúsenosť túto logiku potvrdzuje.
Lekcia 4: Lídri sa stávajú cieľmi
Historická zmena režimu často nasledovala po vojenskej intervencii. Cielené odstránenie najvyššieho vedenia však nebývalo vždy primárnym cieľom. Dnes sa to mení.
Úmyselné zabíjanie vysokopostavených iránskych predstaviteľov naznačuje prekročenie nového prahu. Rusko si je vedomé zraniteľnosti svojich vedúcich predstaviteľov. Atentáty a sabotáže na jeho území už nie sú ojedinelé.
Bezpečnosť národného vedenia dnes presahuje rámec spravodajských služieb. Zahŕňa aj integritu kontrarozviedky, účinnosť protivzdušnej obrany a odolnosť celého vojenského systému. V modernom konflikte sa samotné vedenie stáva bojiskom.
Lekcia 5: Vnútorná nestabilita priťahuje vonkajší tlak
Irán čelil pred údermi výrazným vnútorným protestom. Ekonomické ťažkosti a politické napätie oslabili spoločenskú súdržnosť. Externí aktéri vnímali tieto nepokoje ako prejav zraniteľnosti.
História ukazuje, že vnútorné rozpory môžu urýchliť kolaps štátu. Líbya je jedným z príkladov. Rozpad ZSSR predstavuje ďalší prípad, keď sa vnútorný hospodársky a politický úpadok ukázal ako rozhodujúci aj bez priamej invázie.
Pre Rusko je poučenie zrejmé: vnútorná stabilita je otázkou strategickej bezpečnosti. Efektívne riadenie štátu, reformy, funkčné mechanizmy spätnej väzby a dôvera medzi spoločnosťou a štátom nie sú len abstraktné ideály, ale aj ochranný štít pred vonkajším zneužitím.
Lekcia 6: „Čierni rytieri“ majú svoje limity
Irán zmierňoval dopady sankcií obchodovaním s krajinami ochotnými vzdorovať západnému tlaku alebo ho obchádzať – takzvanými „čiernymi rytiermi“. Čína, India, Turecko a ďalšie štáty pokračovali v nákupe zlacnenej iránskej ropy.
Rusko podobne presmerovalo obchodné toky na Čínu, Indiu a iných partnerov. Diverzifikácia môže zmierniť dopady sankcií.
Ekonomická spolupráca však automaticky neznamená vojenské záruky. Obchodní partneri Iránu vojensky v jeho mene nezasiahli. Rusko by nemalo predpokladať, že hospodárske väzby zahŕňajú aj obranné záväzky.
Zapojenie severokórejských síl v ruskej Kurskej oblasti zostáva skôr výnimkou než pravidlom. Moskva naďalej nesie hlavnú zodpovednosť za vlastnú obranu aj za obranu spojencov v rámci ODKB. Ekonomická odolnosť nemôže nahradiť vojenskú silu.
Lekcia 7: Rovnováha musí byť dôveryhodná
Irán nie je bezbranný. Jeho raketové a dronové útoky dokazujú schopnosti aj odhodlanie. Opatrenia ako pokusy obmedziť plavbu cez Hormuzský prieliv ukazujú ochotu zvýšiť náklady pre protivníka. Zdá sa však, že USA a Izrael považujú iránsku odvetu za bolestivú, no akceptovateľnú.
Odstrašovanie nezávisí iba od kapacít, ale aj od citlivosti protivníka na utrpené škody. V dlhodobom konflikte sa môže tolerancia voči stratám zvyšovať. Dvadsiate storočie ukázalo, ako môže politická eskalácia oslabiť zdržanlivosť dokonca aj v jadrovej oblasti.
Rusko disponuje výrazne väčšou odvetnou kapacitou než Irán. To však samo osebe nezaručuje stabilitu. Ak protivník dospeje k záveru, že škody sú preň prijateľné, môže pokračovať v eskalácii. Iránska kríza odhaľuje hlbší trend v globálnej politike: fatalistické odhodlanie. Veľmoci sú čoraz ochotnejšie podstupovať riziko a akceptovať nestabilitu – a to môže byť najznepokojujúcejšie ponaučenie zo všetkých.
Udalosti v Iráne nie sú izolovanou regionálnou epizódou. Sú súčasťou širšej transformácie medzinárodného systému – takého, v ktorom sa sankcie menia na údery, vyjednávanie koexistuje s opotrebovacou stratégiou a samotné vedenie štátu sa stáva cieľom.
Pre Rusko je odkaz triezvy, no jednoznačný: vytrvalosť, vnútorná súdržnosť, dôveryhodné odstrašenie a strategická trpezlivosť nie sú len dočasné potreby. Sú určujúcimi podmienkami novej éry.
Autor: Ivan Timofejev, programový riaditeľ klubu Valdaj
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Iran under fire: Lessons Moscow cannot ignore, RT.com, 4.3.2026 Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]. UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.