Premávka cez túto vodnú cestu sa podľa správ mierne zvýšila, no plavba zostáva mimoriadne riziková.
Hormuzský prieliv – strategické úzke miesto, cez ktoré pred americko-izraelskou vojnou proti Iránu prechádzalo približne 20 % svetového námorného obchodu s ropou – zostáva napriek krehkému prímeriu prakticky zablokovaný. Lodná doprava sa takmer zastavila pre riziko mín, opakovaných útokov a zadržiavania lodí, ako aj pre neochotu poisťovní prevziať zodpovednosť.
USA zároveň udržiavajú vlastnú blokádu iránskych prístavov a krajiny NATO údajne zvažujú, že by prevzali úlohu eskortovania lodí v oblasti.
Napriek vážnym narušeniam médiá informujú o miernom náraste dopravy cez prieliv. Irán údajne ponúka systém poistenia pre lodné spoločnosti založený na Bitcoine.
Bloomberg v utorok s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa informoval, že NATO zvažuje možnosť eskortovania lodí, ak nebude prieliv znovu otvorený do začiatku júla. Táto myšlienka však zatiaľ nemá jednohlasnú podporu v rámci vojenského bloku vedeného USA.
NATO je rozdelené v otázke americko-izraelskej vojny proti Iránu, čo ešte viac prehlbuje hnev amerického prezidenta Donalda Trumpa voči európskym členom aliancie. Tí naznačili, že by sa mohli podieľať na zabezpečení námornej bezpečnosti po dosiahnutí trvalejšieho mieru.
Nie je však jasné, ako by NATO mohlo zasiahnuť aj v prípade dosiahnutia konsenzu, keďže samotným USA sa zatiaľ nepodarilo získať kontrolu nad prielivom.
Irán zavádza lodné poistenie
Iránska agentúra Fars v pondelok informovala, že Irán spustil službu lodného poistenia založenú na Bitcoine s názvom „Hormuz Safe“. Vláda tvrdí, že systém poskytne „rýchle a overiteľné digitálne poistenie“ a zároveň prinesie približne 10 miliárd dolárov príjmov.
Portál CoinDesk vyjadril skepticizmus a upozornil na komplikácie spojené s plavbou, ako aj na možnosť amerických sankcií voči spoločnostiam, ktoré by túto ponuku prijali. Podľa iránskych médií by poistenie pokrývalo zadržanie lodí, kontroly a konfiškáciu nákladu, nie však škody spôsobené zbraňami.
Tento systém je zároveň vnímaný ako ďalší pokus Iránu zaviesť v prielive režim výberu poplatkov – čo USA vyhlásili za neprijateľné za akýchkoľvek okolností.
Predchádzajúci americký pokus garantovať poistenie lodným spoločnostiam skončil neúspechom. Na začiatku konfliktu Trump oznámil, že poveril americkú Development Finance Corporation (DFC), aby poskytla až 40 miliárd dolárov v zaisťovacom krytí pre všetku lodnú dopravu cez Perzský záliv. Ako partneri boli uvedené spoločnosti Chubb, AIG a Berkshire Hathaway.
Podľa Financial Times program neposkytol ani jediný dolár poistného krytia, pretože nebola splnená podmienka americkej námornej eskorty.
Aj keď je súčasná premávka stále len zlomkom úrovne spred vojny, Lloyd’s List v pondelok uviedol, že minulý týždeň prešlo prielivom najmenej 54 plavidiel vrátane desiatich lodí napojených na Čínu – viac než dvojnásobok oproti predchádzajúcemu týždňu. Pred vojnou prechádzalo prielivom mesačne približne 3 000 lodí, zatiaľ čo v apríli ich bolo len 191.
Nárast dopravy prišiel po správach iránskych médií, podľa ktorých Irán začal povoľovať tranzit niektorým čínskym lodiam po tom, čo obe krajiny dosiahli dohodu o iránskych pravidlách správy tejto vodnej cesty. Teherán už skôr naznačil, že umožní prechod lodiam, ktoré nie sú napojené na USA a Izrael.
Bloomberg v stredu s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou uviedol, že India – ktorá dováža približne 55 % svojej ropy z oblasti Perzského zálivu – pripravuje vyslanie lodí cez prieliv s cieľom naložiť energetické suroviny. Podľa agentúry sú plány v záverečnej fáze.
Iránski predstavitelia v stredu tvrdili, že za posledných 24 hodín koordinovali tranzit 26 plavidiel cez túto vodnú cestu.
Minulotýždňový mierny nárast dopravy sprevádzalo obnovené násilie. Dňa 14. mája bola pri prístave Fujairah obsadená plávajúca zbrojnica Hui Chuan plaviaca sa pod honduraskou vlajkou. Loď skladovala zbrane a muníciu pre bezpečnostné spoločnosti a neautorizované osoby ju odvliekli do iránskych vôd.
Približne v rovnakom čase zasiahla indickú loď na prepravu dobytka Haj Ali „silná explózia“, pravdepodobne spôsobená dronom alebo raketovým útokom. Plavidlo sa potopilo pri pobreží Ománu, pričom všetkých členov posádky sa podarilo zachrániť.
K minulému týždňu zaznamenala organizácia United Kingdom Maritime Trade Operations (UKMTO) v regióne celkovo 49 incidentov, z ktorých 27 bolo klasifikovaných ako útoky.
Napätie v Hormuzskom prielive môže zasiahnuť aj globálne telekomunikačné siete. Iránsky vojenský hovorca Ebrahim Zolfaghari tento mesiac varoval, že Teherán „zavedie poplatky za internetové káble“. Iránske médiá zároveň naznačili, že opatrenie by zahŕňalo licenčné poplatky a každoročné „platby za ochranu“ od veľkých technologických spoločností vrátane Meta, Amazonu a Microsoftu. Tieto firmy však musia dodržiavať americké sankcie zakazujúce obchodné vzťahy s Iránom.
Podľa submarinecablemap.com leží na dne prielivu najmenej osem významných telekomunikačných káblov. Mnohé z nich sa tiahnu tisíce kilometrov z Európy až do Číny a vlastnia ich desiatky medzinárodných spoločností.
Dokážu USA a Irán znovu otvoriť Hormuzský prieliv?
Vývoj krízy nakoniec závisí od toho, či sa USA a Iránu podarí prekonať početné rozpory. Zatiaľ sa však zdá, že dohoda je rovnako vzdialená ako predtým.
Axios v pondelok s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Irán predložil nový mierový návrh, Biely dom ho však označil za nedostatočný.
„V skutočnosti nerobíme veľký pokrok… Potrebujeme skutočne serióznu a detailnú diskusiu o jadrovom programe. Ak sa to nestane, budeme komunikovať prostredníctvom bômb, čo by bola škoda,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ.
V ten istý deň Trump vyhlásil, že plánoval na utorok „veľmi veľký útok“ proti Iránu, no po zásahu viacerých štátov Perzského zálivu ho zrušil, aby dal šancu diplomacii. „Pre Irán čas beží a mali by konať rýchlo, inak z nich nič nezostane,“ varoval.
Irán – ktorý popiera snahu vyvinúť jadrové zbrane – trvá na tom, že mierové riešenie musí zahŕňať ukončenie nepriateľských akcií voči Iránu aj Hizballáhu, stiahnutie amerických síl z regiónu, zrušenie všetkých sankcií a náhradu škôd.
USA naopak požadujú, aby Irán zlikvidoval svoj jadrový program, vzdal sa zásob obohateného uránu a zrušil akékoľvek obmedzenia lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ NATO Considers Helping Ships Through Strait of Hormuz, Bloomberg, 19.5.2026
2./ Iran’s insurance, NATO intervention, and cables under threat: What’s going on in the Strait of Hormuz? RT.com, 21.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.