Japonsko-čínsky súboj o africké trhy

Tagged With: , , , Add Comment

Nastupujúce vedenie Európskej komisie a osobitne vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell začiatkom októbra prízvukoval poslancom Európskeho parlamentu, že Únia sa musí stať globálnym mocenským hráčom. Zašiel ešte ďalej tvrdením, že EÚ sa musí naučiť používať jazyk sily. V Afrike sa nad deklarovaným megalomanstvom nesúrodého spolku svojich niekdajších kolonizátorov uškŕňajú. S uspokojením sledujú, ako sa jednopolárne usporiadanie pomerov vo svete v pros­pech Západu mení na polycentrické. Upadajúci Západ vytláčajú z Afriky noví aktéri z Ázie. Pozoruhodné je, že nie všetci sú rozľahlými veľmocami kalibru Číny alebo Indie. Počudovanie vyvoláva napríklad expanzia Japonska.

Prenikanie krajiny vychádzajúceho slnka za africkým nerastným bohatstvom sa rozbehlo bez veľkých fanfár už pred viac ako polstoročím. Tokio usúdilo, že nastal vhodný čas na zorganizovanie diskusnej tribúny Japonska s africkými krajinami. Cisárstvo zo severovýchodnej Ázie s rozlohou, s ktorou by sa zmestilo do Afriky osemdesiatkrát, stálo vtedy na vrchole hospodárskeho rozmachu a technologického pokroku. Malo druhú najsilnejšiu ekonomiku na svete a tomu úmerný hlad po africkom nerastnom bohatstve. V surovinovo bohatej juhovýchodnej Ázii nevítali Japoncov s otvorenou náručou. Spomienky na vojnu, keď imperiálna armáda pod vlajkou krvavého slnka v 30. a 40. rokoch dobyla značnú časť Indočíny, pričom páchala vojnové zločiny, ostávali stále živé.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis