Japonská ekonomika meraná ukazovateľom HDP stratila vlani doterajšie medailové umiestnenie, keď najprv v roku 2010 prepustila druhé miesto Číne a v spomínanom roku na prekvapenie viacerých na hranici recesie sa trmácajúcemu Nemecku. Prečo? Japonsko sa naďalej považuje za veľmoc predovšetkým v automobilovom a elektronickom priemysle, značky ako sú Toyota, Panasonic a ďalšie sú svetovo akceptovateľné a tak dôvodom prečo došlo vlani k poklesu HDP o štvrť bilióna dolárov v porovnaní s Nemeckom sú podľa názoru japonských ekonomických expertov výmenný kurz meny z dôvodu čoho je japonská ekonomika najviac zadlženou krajinou na svete, keďže dlh predstavuje 263 percent HDP, ktorého podiel v parite kúpnej sily je dokonca nižší ako v susednom Česku. Japonska ekonomika tiež doplatila na mechanizmus kvantitatívneho uvoľňovania, nulových ako aj záporných úrokových sadzieb, či nízkych výnosov z emitovaných štátnych dlhopisov. A tak sa nemôžeme čudovať, že podiel Japonska na svetovom obchode len za posledných 25 rokov klesol o viac ako 10 percent a keďže produktivita práce klesla tiež, bol priemerný ročný rast japonských miezd 0,2 percenta, čo je pre väčšinu občanov starého kontinentu obrovským prekvapením.
Rast platov ukončí defláciu cien
Nezvyšujúci príjem väčšiny japonských domácnosti sa prejavil na poklese ich cestovania po celom svete, na znížení počtu technologických inovácii ako aj záujmu o akcie japonských spoločností na svetových burzách a takto by sme mohli pokračovať. O tom, že japonské obyvateľstvo starne, keďže jeho priemerná dĺžka života patrí na svete medzi najdlhšie, čo zároveň dokazuje že ich zdravotníctvo je na patričnej úrovni a keďže majú vybudovanú na úrovni aj fungujúcu infraštruktúru a krajina je bezpečná, nemajú domáci negatívny pocit z toho, že ich mzdy sa za posledných niekoľko rokov vôbec nezvyšujú. Či je dôvodom, že aj ceny spotrebných tovarov sú naďalej nízke a treba povedať, že skôr v deflácií, nebudeme špekulovať. K zmene však už dochádza v menovej politike Bank of Japan, ktorá ukončila éru záporných úrokových sadzieb na mizivú úroveň plus 0,1 percento, pritom naďalej chce nakupovať japonské štátne dlhopisy lacno. K zásadným zmenám dochádza však v mzdovej oblasti, keďže dochádza k výraznému zvyšovaniu miezd vo veľkých japonských firmách o viac ako 5 percent, zatiaľ čo v menších bude rast miezd na úrovni 4 percent. Ako sa vyššie mzdové náklady premietnu aj do predajných cien, si počkajme. Podľa všetkého je doterajšia deflácia cien na konci a keďže treba počítať s nárastom inflácie, právom sa tak očakáva aj reakcia aj japonskej centrálnej banky. V tejto súvislosti treba aj vedieť, že japonská pracovná kultúra pokiaľ ide o pracovnú disciplínu, vzťahov ku k podriadenosti a nadriadenosti a napokon aj prístupu k nadčasovej práci je v porovnaní s „pracovnou morálkou“ na starom kontinente niekde úplne inde.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.