Jaroslav Husár: Potreba hospodárskeho ideálu spoločnosti 1. časť

· Čas čítania: 8 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Vedecká esej profesora ekonómie Jaroslav Husára k súčasnej situácii na Slovensku a vo svete:

Úvod – východiskové fakty

Fakt prvý

V jednu sobotu ráno som išiel do tržnice na Trnavskom mýte v Bratislave a stolár tam lakoval ním vyrobené stoličky. Spýtal som sa ho, čo stojí jedna stolička. To ešte neviem, práve ich lakujem a rozmýšľam po čom ich budem predávať. Mali veľmi pekný tvar, hlavne operadlo, ktoré bolo aj dobre zaklonené. Vyskúšal som ju, ale nekúpil. Po návrate domov som to povedal manželke a tá mi hneď povedala a prečo si si ju nekúpil, potrebuješ k počítaču. Vrátil som sa. Už ich nebolo. Údajne ich kúpil jediný kupec. Iste boli aj jeho ideálom.“

Aj ekonómov to čaká: „vyrobiť“ taký hospodársky ideál. Či už bývate v dome, alebo v byte, pri rekonštrukcii alebo samotnej stavbe máte vždy možnosť svoju domácnosť urobiť tak, aby bola dokonalá a to už pri vstupe. Prvkom, ktorý používate za normálnych okolností každý deň a s ktorým sa s určitosťou stretnú aj Vaši hostia, sú vchodové dvere. Úlohu pri nich zohráva vzhľad, no najmä funkčnosť. Ideálne dvere by mali byť bezpečné, odolné voči mrazu či dažďu a správne zladené vzhľadom aj rozmermi s konštrukciou domu a samozrejme trvácne. Teda musia odolať vlamačom aj požiaru, majú komplexne zabezpečiť domácnosť a byť na mieru podľa Vášho vkusu.

Takýto jasný obraz, takéto „dvere“ by mala mať aj ekonomika. A jej konštrukcia, ako vieme, pozostáva zo 4 sektorov: domácnostívládypodnikov a zahraničia. A má tiež komplexne zabezpečiť domácnosti. Vo svetle týchto úvodných tvrdení si teraz pozrime niekoľko ďalších faktov.

Fakt druhý

Ing. Peter Kohút, CSc. napísal: „Medzinárodný menový fond,(MMF), ktorý mal doteraz v rozvojových krajinách povesť inštitúcie biedy a hladomoru, zrazu mení svoju stratégiu, zrejme aj z obavy svetových bankárov, že ak by vďaka koronavírusu a odstavenia ekonomík vypukla  bieda, sociálne nepokoje by aj pre nich predstavovali veľké nebezpečenstvo. Nuž, chystá sa veľká reforma  Medzinárodného menového systému, niečo na spôsob povojnového Marshalovho plánu záchrany a hospodárskeho oživenia vojnou zničenej Európy. Predsedkyňa MMF Georgievová vyhlásila, že MMF je tu práve na to, aby riešil tento celosvetový problém a ponúkal východiská z globálnej krízy pre všetkýchOhlásila v ňom zámery MMF na záchranu svetovej ekonomiky a finančnú pomoc krajinám postihnutým pandémiou koronavírusu. Predovšetkým zdôraznila, že najprv je potrebné sústrediť všetky sily a prostriedky na boj s koronavírusom, a zatiaľ sa neponáhľať s rozbehom ekonomík – že všetko má svoj čas a na záchranu a oživenie ekonomík bude dosť finančných zdrojov. Momentálne idú uvoľniť 1 bilión USD, lebo dopyt na núdzové financovanie už podalo 90 krajín. Budú sa otvárať úverové linky pre jednotlivé krajiny na čerpanie zdrojov z MMF.  Pre krajiny, ktorých dlh je neudržateľný, zriadia kritické financovanie. Okamžite odpustia dlhy krajinám s nízkymi príjmami, ktoré zasiahla kríza, čím sa vytvorí viac priestoru na výdavky na naliehavé zdravotné potreby pre všetkých, aj tých najviac zadlžených. Zároveň sa pripravuje program spisovania starých nesplatiteľných dlhov a finančného uvoľňovania veľkých rozmerov.

A tu uvádzam ešte aj jej anglické vyjadrenie, ktoré bolo na internete. (As prepared for delivery)

Introduction: A Crisis Like No Other I want to begin by wishing my personal best to everyone—for you and your families’ health and safety during these difficult times.Today we are confronted with a crisis like no other. Covid-19 has disrupted our social and economic order at lightning speed and on a scale that we have not seen in living memory. The virus is causing tragic loss of life, and the lockdown needed to fight it has affected billions of people. What was normal just a few weeks ago—going to school, going to work, being with family and friends—is now a huge risk.

Confronting the Crisis: Priorities for the Global Economy By Kristalina Georgieva, IMF Managing Director April 9, 2020

Fakt tretí

Alarmujúce údaje: Automobilový priemysel v SR: tieto čísla sú za účtovný rok 2018.

Kia :tržby 5 miliárd 185 633 000 eur, zisk 447 572 000 eur, daň z príjmu 64 589 000 eur, splatná daň 76 miliónov eur.

Volkswagen – tržby 10 miliárd 390 134 000 eur, zisk 447 572 000 eur, (záväzky viac ako 1 milarda eur), daň z príjmu je mínus 127 900 000 eur !!!splatná daň 58 856 000 eur

.PSA Slovensko – tržby 2 miliardy 792 845 000 eur, zisk 37 263 000 eur (pohľadávky 300 miliónov eur) splatná daň 11 149 000 eur, dań z príjmu 11 370 000 eur.

Jaguar Land Rover – tržby 186 783 465 eur, zisk 3 481 071 eur (záväzky 400 miliónov eur). Daň z príjmu 4 507 584, splatná daň 0 eur !!!.

Prečo má automobilky zachraňovať štát?

Pripomeňme si aj čísla ako sa daňoví poplatníci Slovenska poskladali na podnikanie automobiliek:

Investičné stimuly pre Volkswagen podľa dostupných údajov predstavovali 18,3 milióna eur, ale tu nemáme započítané dlhoročné daňové úľavy, PSA Peugeot-Citroën dostali 218,6 milióna eur, KIA 233 milióna eur a Jaguar Land Rover 130,8 milióna eur štát, teda obyvatelia Slovenska, investovali ďalších 500 miliónov eur do priemyselného parku pri Nitre.

A ešte,  koho chráni vláda Slovenskej republiky, ten „chudáčik“ Andrej Babiš dostal pre svoje Duslo 58 miliónov 560 000 eur. Mimochodom, jeho firmy sú zaúverové miliardami eur. Takisto nechcite vidieť ako napríklad Volkswagen cez svojich bruselských poskokov tlačí na vlády Európskej únie, aby poskytovali investičné stimuly pre ich firmu, inak čiastočne vlastnenú vládou spolkovej krajiny Dolné Sasko.

Firmy, ktoré si všetky náklady, ešte aj bývanie pre svojich manažérov, dajú do nákladov, vily v ktorých žijú malé konateľské rybičky z Jaguar Land Rover nad bratislavským hradom, kde jeden mesiac prenájmu stoji toľko, čo učiteľ zarobí za rok.

Fakt štvrtý

Keďže som externým prispievateľom na blogu národohospodárov Slovenska, dovolím si uviesť aj tento významný ekonomický fakt o tom, ako funguje zabezpečenie dôchodkov na Slovensku, čo bola veľká téma v rokoch 2010:

Tak tento článok mi budú vyčítať ako prívrženci Spolku, tak i smeráci z SSD a sám Braňo Ondruš, bývalý štátny tajomník Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Smer SD, bol ním  možno do 29.2.2020. Článok bol zverejnený 13.apríla 2020.chcem ho uverejniť, pretože aj tento článok je trpkým víťazným zadosťučinením Klubu národohospodárov Slovenska. Celý čas sme kritizovali systém dôchodkového zabezpečenia SR a dokonca sme boli mnohí prudko proti ustanoveniu II. piliera cez Ústavu SR a chceli sme jeho zrušenie. NESKORO! Dnes je celý sociálny II. dôchodkový pilier jedna obrovská „čierna diera“ a štát má i tak povinnosť platiť doň za poistencov štátu nesmiernu čiastku vyše 60 miliónov Eur mesačne (!). Áno, aj v koronavírusovej kríze…“ písal Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska

Fakt piaty

Obrovské „diery“ z čiernej ekonomiky v EÚ: Spolu za rok najmenej 851 000 000 000 EUR

Tento mail mi poslal p. Miroslav Jurčo:

„Dobrý deň pán profesor.
Aj keď nemám ekonomické vzdelanie – našiel som vo Vašej úvahe niektoré výroky ktoré aj ja dlhodobo sledujem a analyzujem. Pracoval som 27 rokov v colnej správe – naposledy Kriminálny úrad FS SR, Oddelenie metodiky, stratégie a legislatívy. Zaoberám sa príjmovou časťou rozpočtov, respektíve protizákonným nákladom vo výdavkovej časti.

V EÚ nemáme vnútorné hranice, tak problematika je vždy v rámci únie – až potom to má dopad na národné rozpočty. Z toho vyplýva aj toká skutočnosť, že napríklad pri colných dovozoch sa nič nedá napraviť len v jenom štáte – jednoducho sa takýto štát obíde a dostane sa tam tovar cez iný štát.

Neplatiť clo a dane dnes už nie je žiadny problém. V záchvate globálno – liberálnych názorov zanikla funkčná kontrolná činnosť platenia ciel a daní. Práve naopak – kto dnes uvedené clá a dane platí – rúti sa do krachu. Čierna ekonomika je už taká rozsiahla, že subjekty platiace clá a dane nemôžu cenovo súťažiť s neplatičmi. Tak sa jednoducho prispôsobia, tiež sa začnú uvedeným platbám vyhýbať. EÚ a členské štáty uvedený problém neriešia – pristúpili na ľahšiu alternatívu z ich pohľadu : zvyšujú sadzby a zavádzajú nové dane. Ak nevedia vybrať súčasné dane, tak kde majú istotu že vyberú zvýšené a nové dane? Nikde, už nemôžu nič, len imitovať že všetko je v poriadku.
Na roky 2021-27 EÚ pripravuje do svojho rozpočtu minimálne tieto nové dane :
• 3 % zo základu všetkých subjektov ktorý platia daň z príjmu
• 20 % z predaja emisných kvót
• 0,80 €/kg ne recyklovaného plastového odpadu

Colná únia a národné colné správy. Podľa Lisabonskej zmluvy vyhradenú právomoc v oblasti colnej únie má Európska komisia. Generálne riaditeľstvo pre dane a clo, následne 27 národných colných správ. Vážim si náročnú a komplikovanú prácu ktorú odvádza približne 124 000 colníkov v EÚ. Najväčší problém je práve kontrolná činnosť, je zatlačená na minimum a preto zapríčiňuje obrovské finančné straty.
Nasledujúce údaje sú z oficiálnych štatistík a daňových priznaní vyčíslené. To sú málo dôveryhodné údaje, pri clách vychádzajú z nízkych dovozných cien. Čierna ekonomika, pašovanie – tam vôbec nefigurujú.

Výsledok nefunkčnosti Európskeho parlamentu, Komisie, Rady v kontrolnej činnosti – kolaps colnej únie:
5 000 000 000 € – únik pri elektronickom obchode EÚ
50 000 000 000 € – únik DPH pri karuselových podvodoch EÚ
150 000 000 000 € – únik DPH pri obchode a službách v rámci EÚ
499 000 000 000 € – únik na cle, DPH, spotrebných daniach, dani z príjmu pri dovoze tovaru z krajín mimo EÚ
137 000 000 000 € – daňová medzera DPH – rozdiel medzi sumou ktorá sa mala vybrať a sumou skutočne vybranouü
10 000 000 000 € – únik pri pašovaní tabaku a výrobkov z tabaku (zdroj: OLAF)
Spolu za rok najmenej 851 000 000 000 €.
A to je suma najnižšieho odhadu – aká je reálna ???

Ak zoberieme do úvahy, že Slovensko predstavuje približne 1% obyvateľov EÚ (stav pred BREXITOM), tak potom analogicky to jedno percento – ročne uniká len na Slovensku 8 510 000 000 € ! To je viac ako 50 % príjmovej časti rozpočtu na rok 2019. Suma bude v reálne omnoho vyššia.

Obdobná situácia je v celej EÚ podobná. Prečo ? Aby neprekážala kontrolnou činnosťou čiernej ekonomike.“

Prapríčinou všetkých týchto problémov je narušenie kolobehu peňazí.

Ekonomický systém Slovenska a ani EÚ nefunguje, iste nie optimálne. Pri jeho tvorbe sme nemali „stolára“. Inými slovami, na všetky problémy sa treba pozrieť celkom inak. Predovšetkým preto, že naša civilizácia zažila aj bývalý socialistický tábor, a socializmus v Juhoslávii sa výrazne odlišoval od zvyšku socialistického tábora. Ten, čo ho nezažil ani ho nechápe, a tak nemá s čím porovnať napr. aj dnešný ekonomický život. Iba sa žiada zbožňovať ho. Ale začnem v dávnejšej histórii, zanechala nám hlboké poznatky, aj ekonomické

Tak toto sú základné fakty a koniec prvej časti ekonomickej eseje profesora J. Husára.

Zdroj: http://narodohospodari.sk/jaroslav-husar-potreba-hospodarskeho-idealu-spolonosti/

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár