Donald J. Trump napísal knihu Art of the Deal, v ktorej prezentuje seba ako úspešného biznismana a vyjednávača. Presvedčený o svojej výnimočnosti sa aj teraz púšťa uplatniť svoju majstrovskú schopnosť v medzinárodnej politike. Jeho tím rád pripomína americkej verejnosti ale aj zahraničným návštevám, že prezident Trump je najlepší vyjednávač (master-dealer).
Jeho dealerské motto znie: „Najlepšia vec, čo môžete urobiť, je vyjednávať z pozície sily a páka je Vašou najsilnejšou stránkou, akú môžete mať.“ Teraz sa s nasadením pustil do jeho urovnania svojským spôsobom, nad ktorým híkajú nielen liberálne médiá či politici. Zatiaľ sa zmohol na prázdne vyhrážky Putinovi bankovými sankciami, keď všetky už boli vyčerpané. Vopred však avizoval, že Ukrajina nebude v NATO a USA jej nedá bezpečnostné záruky, aby Putinovi vyhovel.
Frustrovaný z vyhlásení svojho bývalého šéfa, John Bolton, tvrdí, že Trump nemá stratégiu. Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť dáva rozhovory médiám a vysvetľuje, že Trumpovi chýba vedomosť širších súvislostí a žiaľ nemá ani chuť sa učiť. Na čom mu vraj jedine záleží je, čo je v jeho prospech, vzťahy vidí transakčne a osobne. Zároveň má ambíciu získať Nobelovu cenu za mier, ktorú si podľa neho Obama vôbec nezaslúžil.
Otázka je či Trump ako alfa samec dokáže čeliť alfa samcovi Putinovi. Zelenskému ukázal, kto je pánom sveta a kto má karty. No Putinovi odkazuje, že všetky karty má teraz on, aby vyjednal mier a azda aj niečo viac. Trump si azda myslí, že urobí obchodný deal s Putinom výhodný aj pre amerických oligarchov. Predsa od začiatku je to Putinov záujem – zabetonovať svoj režim a zisky spriaznených oligarchov, ktorí žijú hlavne z ťažby nerastov a energických surovín.
Skrýva sa vojna na Ukrajine len za rozširovanie sféry vplyvu Ruska alebo je od začiatku o tom, aby sa obrovské bohatstvo pod ukrajinskou zemou vrátilo Rusku a jeho, nie americkí oligarchovia mali z toho úžitok. Ukrajinský minerals deal však dostane USA tam, kde ich práve Putin nechcel. Ale zas si Rusko bude nárokovať okupované územia Ukrajiny a mohol by získať odbyt pre svoju ťažbu v USA a Európe. Stamer Trumpa varoval, aby taká mierová dohoda nebola odmenou agresorovi…
USA už raz Putinovi odobrilo okupáciu Abcházka a Južného Osetska, ktoré si vydobyl v Gruzínsku. Potom tam priletela Hilary Clintonová s nudzovým tlačítkom, ktoré malo symbolizovať resetovací gombík. Držiac ho na fotke s Lavrovom mala demonštrovať reset rusko-amerických vzťahov. Ak Trump chce niečo podobné, Putin s tým ráta, že časť Ukrajiny bude jeho. Anexia Krymu mu prešla bez jediného výstrelu Ukrajincov, čo ho len povzbudilo vyslať vojakov na Donbas pod vedením Igora Strelkova podnecovať separatistizmus. Strelkov sa k tomu priznal a už sedí v ruskej base.
Ok, Trump nebol v úrade, keď sa stalo jedno aj druhé. Aký deal však vyjednal v Afganistane? Počas prvého funkčného obdobia Trump urobil dohodu s Talibanom o odchode amerických vojsk z Afganistanu. Dohodu, ktorú uzavrel bez afganskej vlády, Taliban porušoval od začiatku. Na afganskú vládu však tlačil, aby prepustila 5000 väzňov Talibanu, čo sa aj postupne stalo a situácii to tiež nepomohlo. Útoky Talibanu sa zintenzívňovali a Trump ich pre svoju predvolebnú kampaň v roku 2020 ignoroval. 15. augusta 2021 Taliban prevzal kontrolu nad Afganistanom.
To už bol v Bielom dome Joe Biden, ktorého za to viní. Generálov, ktorí Afganistan zanechali Talibanu, žiada Trump od ministra obrany Hegsetha prepustiť. Vadí mu, že tam ostalo množstvo vojenskej techniky v desiatkach miliárd dolárov, ktoré vraj potrebuje Amerika získať späť. Toto je ďalšia jeho uletená hláška. Ako to chce zrealizovať? Taliban dokonca raz prehlásil za „veľmi tvrdých, inteligentných a bystrých. Ale po 19 rokoch sú predsa len unavení z boja.“
Podľa Trumpa tam USA nalialo miliardy USD, čo vraj nikto nevedel. Bolo to 27mld USD ročne, preto chcel z Afganistanu návrat peňazí amerických daňových poplatníkov vo forme minerals dealu a potom odtiaľ čo najskôr vycúvať. Bolo treba len dohodnúť prímerie medzi Talibanom a afganskou vládou, ktorú držali Američania. Lenže Taliban odmietal rokovať s afganskou vládou, na čom zlyhali už Obamove pokusy o rokovania. Ani Trump však nemal na Taliban žiadnu páku.
Potom čo v jeseni dosiahol dohodu s prezidentom Afganistanu o nerastnom bohatstve, ktoré bolo vtedy odhadnuté na 1 trilión dolárov, začal tajné rokovania s Talibanom. Tie boli niekoľkokrát zrušené pre teroristické útoky Talibanu. Raz napísal na Twitter: „Mysleli si, že potrebujú zabiť ľudí, aby sa dostali do lepšej vyjednávacej pozície. Keď to urobili, zabili 12 ľudí… To sa nerobí. To mi nemôžu robiť… Za posledné štyri dni, sme udreli na Taliban tvrdšie ako za posledných 10 rokov.“
V roku 2020 New York Times zverejnil informáciu (ktorú mali tajné služby už 2 roky) o tom, že Taliban dostával odmeny od ruskej vojenskej kontrarozviedky GRU, až 200 tisíc dolárov za zabitie jedného amerického vojaka. Miestna kontrarozviedka v Afganistane odhalila, ako fungovala sieť transakcií, vládne orgány USA to však prehlásili len za informáciu nízkej až strednej kredibility. Malo sa to ututlať, lebo Trump nechcel robiť z Ruska nepriateľa. Dnes však Trump hovorí o tom, že fiasko odchodu z Afganistanu nepochybne viedlo k tomu, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu…
Po 9 mesiacoch rokovaní USA podpísalo s Talibanom vo februári 2020 mierovú dohodu, ktorú Trumpov odstúpený poradca John Bolton kritizoval ako veľmi slabú a v neprospech USA, ale Talibanu. Nieže Biden, už Trump pokračoval v znižovaní počtu vojakov v Afganistane z 13 000 na 2 500 a to i napriek tomu, že Taliban stále pokračoval v útokoch na afgánsku vládu, prijal al-Qaeda teroristov do svojho vedenia a neustále porušoval dohodu s USA.
Keď americké vojská opúšťali Irak v rokoch 2009 až 2012, ešte v roku 2013 ponechali v Bagdade 16 000 vojakov, ich počet sa až ďalších 10 rokov znižoval na cca 500. Trump sa nepoučil z toho, že stiahnutie vojakov z Iraku viedlo k nástupu islamistov v roku 2014 na územiach Iraku a Sýrie, kde potom ešte koalícia ochotných vedená USA zasahovala, až kým ich nevytlačili ku koncu roka 2017. Aj zo Sýrie sa Trump ponáhľal stiahnuť vojsko, napokon sa tam museli vrátiť v dvojnásobne vyššom počte a sú tam doteraz, hoci nový minister obrany už plánuje ich stiahnutie.
Nepomohlo, že Trump dal niekoľko verejných vyhlásení, že si želá odchod svojich vojsk z Afganistanu, čo len oslabilo pozície vyjednávačov. Tým bol Mike Pompeo, minister zahraničia, ktorí mal urobiť deal za každú cenu, nemal žiadne červené čiary. Trump odmietol konzultovať prezidenta Afganistanu a zrejme najmä pre svoju netrpezlivosť bola v Dohe podpísaná taká slabá dohodu, ktorá aj viedla k návratu opresívneho režimu.
Z minerálnej dohody nebolo pre USA samozrejme nič. Nové kontrakty na ťažbu neskôr podpísal Taliban s Čínou, Tureckom, Katarom a Iránom. Dokonca podľa nedávnych Trumpových slov sa Taliban stal po USA druhým najväčším predajcom zbraní, teda tých, ktoré tam ponechalo USA – 17 000 obrnených transportérov a 77 000 strelných zbraní v hodnote 7mld USD. Aké typické, že zodpovednosť znova hádže na Bidena. No kedy by si veľmajster priznal chybu a poučil sa?
Prezident Zelenský zdôrazňuje, že Putin rozumie len sile a preto Ukrajina potrebuje záruky od USA, aby ju v budúcnosti znova Rusko nenapadlo, ako sa už stalo po prímerí, ktoré vyjednával Macron a Merkelová (Trump to mal vtedy na háku). Zelenský v 2019 uveril Putinovi, z čoho sa však poučil a obáva sa naivity Trumpa. USA totiž už za Bidena ukazovali slabosť, keď blokovali Ukrajinu v získaní lepších pozícií na bojisku i v používaní darovaných zbraní z obavy, že keby Rusko prehrávalo, použije nukleárne zbrane.
Uvidíme, či namiesto trvalého mieru Trump dosiahne len to, aby Ukrajina vynútene podpísala kapituláciu. Hlavne po vyjadreniach hlavného vyjednávača Witkoffa (ktorého rodina prišla do USA z Ruska) je čoraz viac jasné, že Trump chce výjsť Putinovi v ústrety za každú cenu, len aby sa mohol vystatovať tým, že dosiahol prímerie. Prezident aj jeho vyjednávač (tiež deal-maker z oblasti nehnuteľností) preberajú mnohé hlášky doslova z ruskej televízie. Pred týždňom si Trump všimol, že „Putin očividne proces naťahuje, ako to robieval aj on (Trump) v biznise, aby nevypadol z hry.“
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
- https://www.google.com/search?client=ubuntu-sn&channel=fs&q=ambassador+john+bolton
- https://www.youtube.com/watch?v=OBIRPVUkWBA&t=6s
- https://theconversation.com/how-trump-the-master-deal-maker-failed-when-it-came-to-negotiating-with-the-taliban-in-afghanistan-250835
- https://www.factcheck.org/2021/08/timeline-of-u-s-withdrawal-from-afghanistan/
- https://theconversation.com/how-trump-the-master-deal-maker-failed-when-it-came-to-negotiating-with-the-taliban-in-afghanistan-250835
- https://www.crisisgroup.org/asia/south-asia/afghanistan/behind-trumps-taliban-debacle
- https://ukrainefrontlines.com/news/ukraine/how-trapm-has-already-signed-rare-earths-deals-and-how-it-ended/
- https://www.nytimes.com/2020/06/26/us/politics/russia-afghanistan-bounties.html
- https://theins.ru/en/politics/277723
- https://www.britannica.com/place/Iraq/U-S-withdrawal-and-the-rise-of-the-Islamic-State-in-Iraq-and-the-Levant-ISIL
- https://www.voanews.com/a/taliban-sign-multibillion-dollar-afghan-mining-deals/7249135.html
- https://www.youtube.com/watch?v=DU_7c0CA51w&pp=0gcJCfcAhR29_xXO
- https://standard.sk/854260/zlyhanie-prezidenta-bidena-v-obrane-ukrajiny-a-slobodneho-sveta
- https://standard.sk/854260/zlyhanie-prezidenta-bidena-v-obrane-ukrajiny-a-slobodneho-sveta
- https://www.facebook.com/watch/?v=1608143003236485&rdid=dp6kkmYfRlUN6Kch
- https://www.politico.eu/article/trump-admits-russians-could-be-dragging-their-feet-on-ukraine-peace-deal/
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.