Jeho meno ostáva i po viac než sto rokoch synonymom ultrazámožnosti. Opulencie, ktorá presahuje predstavivosť bežného človeka. Žijeme na sklonku druhej dekády 21. storočia a globalizované masmediálne spravodajstvo nás dennodenne oboznamuje s výrokmi alebo činmi iného zbohatlíka. Koronavírusová hystéria vyniesla do popredia multimiliardára Billa Gatesa, ktorý už štvrťstoročie sedí na niektorej z troch najvyšších priečok Forbesovho rebríčka najbohatších ľudí sveta. Vytvoril navonok dobročinnú nadáciu, ktorá sponzoruje Svetovú zdravotnícku organizáciu. Necháva sa zvelebovať ako záchranca ľudstva pred epidémiami tým, že investorsky a organizačne urýchľuje nástup zavedenia systému očkovania všetkých obyvateľov planéty. Klaňajú sa mu štátnici i predstavitelia medzištátnych inštitúcií. Mohlo by sa zdať, že v očakávaní hlučne avizovanej jesennej vlny pandémie koronavírusu bude prestíž tohto podnikavého superboháča a patróna virológie, imunológie a genetiky stúpať priam do stratosféry. Zdanie však býva klamné a bohorovný Gates by si mal dávať pozor, aby sa karta neobrátila proti nemu, keď stojí na vrchole slávy. Mohol by skončiť ako John D. Rockefeller, jeho predchodca v „začatom diele“ – v príprave mocenského nástupu farmakologického korporativizmu.
Aj John D. Rockefeller býval najbohatším Američanom, a to s majetkom, ktorý viacnásobne prevyšoval súčasnú hodnotu imania Billa Gatesa. Kým tú Forbes momentálne vyčísľuje na závratných 98 miliárd dolárov, bohatstvo nebohého Rockefellera malo v rokoch jeho najnehanebnejšieho rozletu po očistení od inflácie reálnu hodnotu viac než trojnásobne vyššiu. Bol monopolistom, ktorý si bezohľadnými obchodnými praktikami popudil proti sebe národ, obchodných partnerov a v konečnom dôsledku neodvratne i americkú justíciu. Tvrdo doplatil na novozbohatlícku nenásytnosť, hoci tomu mohol predísť.
Bolo by stačilo, keby si bral príklad od rodiny Rothschildovcov, ako súperiť s konkurenčnými klanmi. V poslednej štvrtine 19. storočia, keď John D. Rockefeller zúrivo rozširoval svoje ropné impérium, už dávno pôsobili aj v USA. Tradovalo sa o nich, že nikdy nenechávajú porazených protivníkov úplne ožobráčených a vždy im nechávajú prijateľné omrvinky. Tak po nich neostáva spúšť, čo znamená, že si nevytvárajú nepriateľov na život a na smrť, ako to častokrát robil egoistický maniak John D. Rockefeller.
Bol príliš zaslepený, aby sa vo fáze enormného bujnenia svojho podnikania dokázal mierniť. Až keď narazil na múr justície a nepodarilo sa mu ho preraziť, začal počúvať rady iných, ako treba bežať na dlhé trate. Najmä na vzdialenosti merané viacgeneračným dosahom, na akom je postavený koncept plutokracie – vladárenia bohatých. Zakladajú si na ňom najúspešnejšie oligarchické rodové línie. John nesporne chcel dostať Rockefellerovcov medzi ne a neostávať divokým kovbojom, ktorý sa vrhá do prestreliek, aby vystrieľal všetkých okolo seba. V zrelom veku musel presedlať na iný spôsob nazerania na život, aby etabloval svoju rodovú líniu na špici mocenskej vertikály. Na prekvapenie mnohých sa mu to podarilo, keď prestal byť sám sebou.
Autor: Patrik Sloboda
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
