Rozhodnutie vytvoriť jednotnú menu bez inštitúcie, ktorá by zabezpečila jej fungovanie, bolo pre eurozónu „osudným“, domnieva sa nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz, pričom dodáva, že „aby eurozóna prežila, musí sa eura čo najskôr zbaviť“.
Vo svojej knihe Euro: Ako spoločná mena ohrozuje budúcnosť Európy, ktorá vyjde na budúci týždeň, ekonóm píše, že eurozóna bola chybne koncipovaná už pri svojom vzniku a smeruje ku kolapsu, ibaže by sa podarilo uskutočniť v koncepcii spoločnej meny naozaj zásadné zmeny.
„Euro sa často prirovnáva k zlému manželstvu. Zlé manželstvo tvoria dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nemali dať dokopy, zviazaní sľubmi, ktoré sa považujú za nezrušiteľné. Euro je ešte zložitejšie: je to únia z 19 výrazne rozdielnych, dokopy zviazaných krajín,“ uvádza výňatok z jeho knihy The Guardian.
Profesor ekonómie na Columbia University a bývalý senior viceprezident a hlavný ekonóm Svetovej banky povedal, že euru sa nepodarilo dosiahnuť ani jeden z jeho dvoch hlavných cieľov, ktorými boli prosperita a politická integrácia. V dôsledku tohto zlyhania sa európske krajiny teraz vzájomne vnímajú s nedôverou a hnevom.
Kritici eurozóny vyhlasujú, že lídri nesprávne pochopili podstatu menovej únie. Jej štruktúra, pravidlá a predpisy neboli navrhnuté tak, aby podporovali rast, zamestnanosť a stabilitu. Podľa ekonóma bola jednotná mena koncipovaná tak, aby držala pokope veľký región s obrovskými ekonomickými a politickými rozdielmi, čo je takmer nemožné.
Stiglitz píše, že prejavom dobre fungujúcej ekonomiky je rýchly rast, pričom výhody z neho si užívajú všetci, s nízkou nezamestnanosťou. V Európe je to naopak. Malá krajina tu môže byť v recesii aj v čase, keď je zvyšok Európy na tom dobre. Podľa neho čelí veľká časť eurobloku „stratenej dekáde“ a dokonca aj takzvané úspechy Európy boli v skutočnosti kolosálnym zlyhaním. Ako príklad uvádza Španielsko, kde sa síce miera nezamestnanosti znížila z 26 % v roku 2013 na 20 % na začiatku roka 2016, no bez práce je takmer každý druhý človek.
Ekonóm navrhol, že najlepšou cestou vpred pre eurozónu je „flexibilné euro“, pričom každá členská krajina prijme svoju vlastnú verziu meny. Flexibilné euro by juhoeurópskym krajinám pomohlo zvýšiť objem vývozu a importovať menej, čo by im umožnilo dosiahnuť kladnú obchodnú bilanciu a plnú zamestnanosť.