Judaizmus verzus antisemitizmus a demokratizácia sveta

Tagged With: , , , , 1 Comment

Keď človek v dnešnom „zdemokratizovanom svete“ otvorí zázračnú skrinku zvanú „notbuk“, dozvie sa všeličo neuveriteľné a môže čakať, že za pár rokov sa to stane čímsi ako „Sväté Písmo“. Celkom tak ako slová G.W. Buscha, ktoré spôsobili, že od 11.9.2001 všetky médiá unisono realizujú to, čo povedal on po Udalosti, ktorá zmenila svet: „Starý svet sa skončil a nič už nebude ako bolo“. Odvtedy v celom zdemokratizovanom svete platí, že islamskí teroristi v ten deň uskutočnili Útok na USA. Televízne obrazovky ukazujú stále ten istý apokalyptický obrázok ktorým šokovali svet – do plameňov a kúdola čierneho dymu sa prepadli pyšné staré Dvojičky Svetového obchodného židovského centra – od toho požiaru sa zapálil a horí vojnami Blízky Východ.

Slovo „zdemokratizovať“ po prvý raz verejne použil americký prezident keď v televíznom prejave celému svetu vysvetľoval „božiu odplatu“ – bombardovanie Afganistanu. Po „teroristickom útoku islamistov“ na nebohé Dvojičky doslova povedal, že za ten Čin „Boh pomstí Ameriku“ a pri realizácii „pomsty“ – ktorú v božom mene vykonával v novom veku „Bohom vyvolený národ“ žido-kresťanov Američanov – vysvetľoval, že povinnosťou USA je „zdemokratizovať“ neprispôsobivých moslimov. Vzápätí USA zdemokratizovali Irak a potom aj zvyšný Blízky Východ – až po Sýriu. Tam narazili na spojený starý a nový Východ a svetu hrozí, že sa splnia božie slová Svätého Písma o apokalypse. Po ktorej vojde do „nového nebeského Jeruzalema“ 144000 vyvolených. Na vojnách zbohatli už do takej miery, že sú rovní Bohu čo nemá vlastné meno a od staroveku sa  umocnil z Trojice na kvadrát najbohatších „dedičov Pána“ Izraela, o ktorých hovorí staré „božie slovo“.

Slová amerického prezidenta o zbúraní Dvojičiek islamskými teroristami sa stali novodobým „božím slovom“ a celý „demokratický“ Západ tomu Slovu verí. Darmo „nedemokratickí“ experti, ktorí rozumejú fyzikálnym zákonom tohto sveta z hmoty zistili, že efektné divadlo plameňov a čierneho dymu, v ktorom sa železobetónové mrakodrapy zosypali ako domčeky z karát – nemohli spôsobiť lietadlá ktoré do nich narazili. Vnútri museli byť nachystané sklady výbušnín aby autori a režiséri svetového šoku dosiahli cielený efekt. Aj všeličo iné okolo toho. Môžu si hovoriť čo chcú, zdemokratizované svetové médiá budú až do konca sveta opakovať oficiálnu verziu USA.

Prirovnanie k „božiemu slovu“ ktoré pretvára dnešný svet, platí aj v inej súvislosti. Do čarovnej skrinky zvanej „notbuk“ – alebo po slovensky celkom obyčajne počítač – stačí naťukať pár písmeniek eportal a ani k tomu nemusí pridať bodku a cz, dostane sa hneď aj k susedom. Pred oči sa mu ako „stolček prestri sa!“ predostrie duševná potrava v článku s takým provokujúcim názvom, že prosto neodolá a prečíta si: „Antisemiti, pozor!“ Ak sa ho to priamo nedotklo – lebo sa ani nezmôže na prejav anisemitizmu, veď označenie „antisemita“ je dnes ako keď človeka v stredoveku vylúčili z cirkvi, nedostal sa ani na cintorín ale ho pochovali za plot ako psa – dotkne sa ho druhá časť nadpisu: „Antisemiti pozor! Toto si prečítajte a možno sa z vás stanú slušní ľudia.“ To vyprovokuje každého človeka ktorý sa celý život snaží byť slušný. Ten tón osloví každého.

Tón kohosi „slušného“, zvyknutého formovať a preformovávať verejnú mienku, odmalička vychovaného k nadradenému postoju z titulu svojej príslušnosti k „vyvoleným“. Ktorí vždy vravia pravdu. Ukotvenú v Svätom Písme. Začína zvysoka, suverénne, tak že človeku v prvom momente ani nedôjde čo vlastne hovoria slová: V mainstremových médiách aj v anonymných diskusných fórach môžeme neustále čítať palestínsku legendu o „ukradnutej krajine“. Človeku, ktorý chce byť slušný, predsa len blysne. Tu ktosi ide kritizovať mainstreamové médiá? A dáva ich spolu do vreca s anonymnými diskusnými fórami, ktoré pripúšťajú, že Židia „berú pôdu Palestíncom“ keď na ich územiach zakladajú židovské osady? Azda nejaké mainstreamové médium hovorí tak, aby si vyslúžilo takéto „spravodlivé“ odsúdenie: „Jedná sa o stále trvajúcu lož tradovanú od vzniku Izraela až do súčasnosti. Žiadnemu inému národu než Židom nie je toľko upierané právo na vlastnú štátnosť…“ Chudákom. Čo má spoločné štátnosť Izraela so zakladaním osád mimo hraníc štátu?

Až keď človek trocha porozmýšľa uvedomí si, že ten článok robí z čierneho biele a z bieleho čierne. Veď Židia predsa svoj štát po 2.svetovej vojne dostali. Odvtedy, naopak, už 70 rokov ktosi odopiera právo Palestínčanom na vlastný štát. Prečo vlastne Palestínčania si dodnes nevybojovali právo mať v Palestíne tiež svoj štát? Azda len preto, že Jasir Arafat sa nevyrovnal svojím vplyvom na svetové dianie židovskému francúzskemu barónovi Edmondovi de Rotschild – ktorý tam má pomník s nápisom „Otec nového Izraela“? Veď Rotschildovci prostredníctvom OSN zasadili nový Izrael ako tŕn do päty dvetisíc rokov starému svetu Arabov. Bodaj by to prijali s radosťou! A ako to vlastne bolo so slávnym židovským Dávidovým kráľovstvom? Po smrti Šalamúna padlo pod nadvládu Babylončanov, tých vystriedali Peržania, Gréci, Rimania… S Rimanmi sa Židia pustili do vojny, prehrali ju, Rimania zrušili Dávidov kráľovský trón. V starovekých vojnách Arabi vyhnali odtiaľ pánov sveta Rimanov – odvtedy Palestína bola „islamská krajina“. Len v stredoveku na dvesto rokov ovládli Jeruzalem Rytieri Šalamúnovho chrámu – zalarmovali celú európsku šľachtu bojovať s nimi „za oslobodenie božieho hrobu“. A to bolo čo – to „oslobodenie“ hrobu Pána z krvi Dávidovej? Toho tisíc rokov predtým izraelskí kňazi z krvi Mojžišovej neuznali za syna boha Pána Izraela, odsúdili ho na smrť za poburovanie a vydali Rimanom na ukrižovanie. Za čo kresťania bojovali v templárskych vojnách, keď si v Jeruzaleme s ich pomocou Židia znova zriadili svoj kráľovský trón? Azda križiacke vojny za „oslobodenie božieho hrobu“ neboli len lákadlom pre kresťanov, ktorých židovská kresťanská šľachta zneužila pre svoje ciele?

Článok ďalej „slušne“ pokračuje: „Preto treba v rámci poctivosti neustále pripomínať fakty:

„V priebehu celých dejín nikdy neexistoval štátny útvar „Palestína“ a už vôbec nie „arabská Palestína“. Ojojoój! Tu sa zasa miešajú dohromady dve absolútne odlišné veci. „Štátny útvar“ a krajina Palestína. Pred založením kráľovstva Pastiera Dávida bola egyptskou provinciou. Kam sa podeli dve tisícročia, čo patrila do arabských štátnych útvarov a bola „islamskou krajinou“ – s krátkym prerušením pod falošnou vlajkou dobýjania územia, na ktorom si židovská šľachta založila trón? Nové „demokratické písmo sväté“ hovorí, že kto chce byť slušný mal by sa naučiť že: „Pod pojmom „Palestína“ rozumieme geografické označenie územia nazývaného v dejinách Kráľovstvo Izraelské, Kráľovstvo Judské, Krajina Izraelská či kresťanmi nazývaná Svätá zem.“ Písmo Sväté…

A čo je takýto výber faktov: „Na tomto území žili národy Židia, Rimania, Arabi, Osmani, Adygovia, vyznávači judaizmu, kresťanstva i islamu. Nešlo a dodnes sa nejedná o arabsko-muslimskú krajinu…. palestínsky „arabský národ“ v dejinách nikdy neexistoval…“  K tomu  ešte argument: „Až do 30-tych rokov 20-ho storočia požadovali vtedy Arabi žijúci v britskom mandátnom území Palestíny spojenie s francúzskym mandátom Sýriou a Libanonom, keďže považovali túto oblasť za časť južnej Sýrie.“ Navrch poučenie všetkým, ktorí si myslia, že budovanie židovských osád na palestínskom, sýrskom, aj iných územiach okolo nového Izraela, je krádež zeme iným národom: „Židovské osady v historickej židovskej vlasti nemôžu byť „ilegálne“.

Tu sa hovorí o „falošných Palestíncoch“ ktorí vystreľujú na Izrael rakety. Ale kam sa podeli skutoční árijskí Palestínci (Pelištejci) čo tam žili odjakživa? Biblia o nich hovorí ako o Filištíncoch. Alebo to o Filištíncoch je výmysel Biblie? Tá Kniha nehovorí ani o Egypťanoch v Palestíne. Archeológovia zistili, že až do polovice 12-ho storočia pred n.l. tam boli egyptské administratívne centrá v lokalitách Gaza, Yafa a Beit Shéan – na mnohých miestach všade okolo Jordánu je veľmi veľa egyptských pamiatok – ale žiadne židovské z tých čias. Podľa dnes opraveného „božieho slova“ tam žilo mnoho rôznych národov, len nie dnešní „falošní Palestínci“, ktorí kedysi prijali islam ako novú náboženskú vieru a bojujú o rovnoprávnosť so Židmi čo v OSN dodnes blokujú vydanie „vlastníckeho listu“ na časť Palestíny jej obyvateľom čo tam žili dvetisíc rokov bez prerušenia. To, čo predkladá čarovný kufrík je ako by vravel, že na Slovensku nikdy nežili Slováci, lebo po rozbití Rakúsko-Uhorska vstúpili do jedného štátu s Čechmi aby sa ochránili pred Maďarmi. Pretože podľa Svätého Písma žili predkovia Izraelitov v Egypte „od stvorenia sveta“, môže hocikedy aj do záhrady hociktorého Slováka spadnúť z neba voľakto s darovacou listinou „od boha s utajeným menom“ – datovanou v starých árijských slovanských védach oveľa skôr než sa na území dnešných Slovanov objavila Samova ríša. Datovanou v 13-14 storočí pred n.l. ako v Egypte „zmluva egyptského boha s „vyvoleným kmeňom“ a oháňať sa ňou ako právoplatným dokumentom na „svoju záhradu“. Rozdiel by bol len v tom, že zo slovanských véd sa nestalo „božie slovo“ – tomu zabránilo židovské kresťanstvo.

Celý dnešný vzdelaný svet vie, že pred vyše tritisíc rokmi boli po celej východnej pologuli rozložené staré árijské kmene od Japonska až po Egypt – ibaže Árijci nikde nevytvorili štát. Na východnej pologuli ich kultúru prerástli hierarchické štátne útvary, tu u nás na západnej pologuli vytvorili organizované rodové  slovanské árijské „dŕžavy“, z ktorých najdlhšie prežilo ruské „samoderžavie“. V konkrétnom 14-om storočí pred n. l. dnešná južná Palestína bola „zem Pelištejcov“ (biblických Filištíncov), ktorí bojovali s okupantmi Egypťanmi aj s prisťahovanými kmeňmi nomádov z Mezopotámie, čo sa pri pasení svojich stád túlali medzi Eufratom a Nílom – egyptská Nová ríša vtedy expandovala od Nílu až za Eufrat. FAKTOM je, že vtedy ešte neexistovali Židia. (Pred založením USA neexistovali Američania.) Židia sa narodili ako „vyvolený národ“ boha Pána Izraela až v kráľovstve Pastiera Dávida ako najmladší národ staroveku lebo po smrti Šalamúna prijali od kňazov „kmeňa Izraela“ IDEU „vyvoleného kmeňa“ egyptského boha Pána Izraela – judaizmus. Dovtedy boli len mezopotámske pastierske kmene ktoré Egypťania nazývali Hebreji – to meno znamená „prišli spoza“ – spoza Eufratu. Ako sa z nich stali Židia to je iná kapitola.

Toto všetko na svete nebolo lebo o tom nehovorí staré židovské ani nové židovské kresťanské „božie slovo“- ba ani najnovšie „demokratické božie slovo“ podľa starého vzoru „čo sa nehodí vyškrtnite“. V článku pre všetkých, ktorí v zdemokratizovanom svete sa majú stať slušnými ľuďmi je napokon jedna pravdivá veta: „Arabský konflikt s Izraelom nie je bojom o územie, ale boj medzi islamom a judaizmom.“ Ide o náboženstvo. O nadvládu IDEY „vyvoleného kmeňa“ boha Pána Izraela – podľa Svätého Písma mu patrí celá „svätá zem“. O tom bohu obyčajní veriaci Židia ani dnes nemajú zdania čo to je zač . Nový štát Izrael je založený na „božom slove“ egyptského boha Zákona Ten Ktorý Je a židovského Druhozákona – Päť kníh proroka judaizmu je nadradených nad svetskú demokratickú ústavu a v článku na eportáli je k problému anitsemitizmu, judaizmu a islamu „spravodlivé“ vysvetlenie: „Pokiaľ má byť niekedy situácia vyriešená na základe dvoch štátov, riešenie nemôže byť jeden čisto arabský štát bez Židov a druhý štát židovský aj s arabským obyvateľstvom. Je nemysliteľné a nespravodlivé voči Židom presadzovať jeden čisto etnický arabský štát.“

Teda tak. „Čisto etnický“ keď tam tritisíc rokov žil kde-kto – dokonca aj Rimania – ale nie palestínski Arabi čo si dnes nárokujú právo na krajinu starých Pelištejcov! A aký je rozdiel medzi „etnikom“ Židov a Arabov keď oba sú Semiti? „Dvojičky“ z egyptskej legendy o bohu-zákone čo vládne na „svätej zemi“ . Starší Arabi a mladší Židia. Keby mal slušný človek veriť starozákonným legendám, potom by skôr dal asi zapravdu Arabom. Na biblickej „svätej zemi“ oni sú „prvorodení“ a je čudné, ako mohol boh vybral za svoje „vyvolené“ protekčné dieťa „druhého z dvojčiat“ – keď ten v tej legende oklamal vlastného otca a podvodom obral svojho staršieho brata o dedičnú zem. Egyptské legendy o „izraelskom kmeni“ sú v podstate „vysvetlivky“ – týkajú sa čísel a času v kruhu 12.00 hodín – sú o matematickej „svätej zemi“ egyptských kňazov. (Štvorec kruhu 122 je nula-kruh aj číslo 144). Koreň náboženského sváru je v tom, že židovského egyptského boha Pána Izraela majú Arabi za podvodníka, nechcú sa vzdať svojho starozákonného prvorodenského práva. Za jediného pravého boha majú svojho vlastného prastarého al-Laha, na Arabskom polostrove to bol v praveku zbožštený Mesiac. Až v žido-kresťanskom staroveku sa stal Pánom Alahom podľa židovského vzoru Pána Izraela. Tu kdesi, medzi legendami a skutočnou históriou, sa stratili pôvodní obyvatelia dnešnej Palestíny. Stali sa z nich judaisti, kresťania a moslimovia – a po páde židovských Dvojičiek na Manhattane islam-isti. Moslimovia sa premenili na fanatikov brániacich svoju vieru tak ako Židia, ktorí neprijali za boha kresťanskú ideu Syna Pána Pastiera z krvi kráľa Dávida. Stále pestujú starú ideu boha s utajeným menom čo z nich urobil „vyvolený národ“ a ani v novom veku neodtajnili jeho vlastné meno. V novom veku odmietli prijať štyri grafické znaky na Rosetskej doske ako meno egyptského boha čo sa prorokovi  judaizmu predstavil krycím egyptským menom Som Ktorý Som Zákon.

Nie je známe kto vymyslel koncovku -izmus k slovu idea, známe je len že Grék Platón pred dva a pol tisíc rokmi konštatoval, že „Idea je boh ktorý stvoril svet“ – a mal pravdu. Terajšia žido-kresťansko-islamská civilizácia je tohto dôkazom. Židovská idea jediného boha stvorila celú novú západnú polovicu sveta, dnes na nej stojí duchovný život celej jednej polovice ľudstva. A ako vidno z obrazovky čarovného kufríka, nielen mohamedáni ale ani biblický „vyvolený“ národ sa nemieni vzdať svojho výsadného postavenia na „celej Zemi“. Platón si „robil so svojimi ideami čo chcel“ – stará vedúca izraelská inteligencia sformovala veriacich ortodoxných Židov ,„nové božie slovo“ rímskych a alexandrijských farizejov stvorilo žido-kresťanov a dnes „demokratická“ inteligencia tohto sveta z hmoty a ľudského ducha ohýba myslenie ľudí ako potrebuje pre svoje zámery a ciele vytýčené Novým Poriadkom na svete.

Málokto si prečíta všetky Štyri knihy egyptského Starého Zákona boha-kruhu-nuly pri 9-tich číslach Ten Ktorý Je a vládne „na Zemi tak ako na nebi v dráhach hviezd“ a k nim židovský Druhozákon ako detektívku o „vyvolenom kmeni“ izraelskom. Historicky skutočný kmeň Izraela, s ktorým utiekli z Egypta aj kňazi boha Pána Izraela po prehratom boji s faraónom Merenptahom, nemal nič spoločné s Dávidovými Hebrejmi kým Dávid nerozšíril svoje Judské kráľovstvo na sever Palestíny. Dávid bol „dedičom Pána Pastiera“.To bol kmeňový boh všetkých pastierskych kmeňov na Blízkom Východe, zbožštený zakladateľ vládnuceho rodu v kmeni – jeho svetskú moc dedil vždy najstarší syn, jeho slovo bolo v kmeni zákon. V Biblii sa píše, že matka kráľa Dávida bola Moabčianka a keď sa mala vydať za Dávidovho otca, musela sľúbiť vernosť novému Pánovi – kmeňovému vládcovi ktorého nástupcom sa stal jej syn Dávid. Biblický Pastier Dávid na juhu Palestíny zjednotil niekoľko pastierskych kmeňov a založil kráľovstvo pre Hebrejov. Urobil historický svetový precedens „založenia štátu v štáte“ keď všetky kráľovské tróny boli už obsadené – potom sa vydal na výboje na sever krajiny a tam okrem iných území dobyl aj „zem Izraela“.

Odtiaľ priviedol so sebou do Jeruzalema zajatých izraelských kňazov aj so slávnou biblickou „archou zmluvy s bohom“. V tých časoch egyptskí faraóni a veľkňazi najímali cudzích žoldnierov a sľubovali im kus egyptskej zeme do vlastníctva ako odmenu za pomoc v boji, ktorý viedli medzi sebou o trón – z neho kňazi nového hlavného boha Amona zvrhli posledného egyptského „božieho syna Syna Svetla“Achnatona. Porážku žoldnierskeho kmeňa čo bojoval v službách nemenovaného boha „Pána Izraela“ proti Merenptahovi (synovi boha Ptaha) – dokumentuje zápis na stéle zvíťazivšieho syna boha. Tento fakt nebol známy kým egyptológovia v novom veku nerozlúštitli egyptské hieroglyfy. Ten dodnes neidentifikovaný žoldniersky kmeň – jeho kňazi po smrti Šalamúna ovládli Dávidovo kráľovstvo IDEOU „vyvoleného kmeňa“ – vyviezol z Egypta prastaré sväté písma a medzi nimi nepochybne aj „darovaciu zmluvu egyptského boha“ na „svätú zem pre kmeň Izraela“. Jeruzalem bol v čase kráľa Dávida len malou hlinenou dedinou, archeológovia tam nenašli ani stopy po nejakom veľkom kamennom chráme – slávny Šalamúnov „prvý chrám“ neexistoval. Iste ani palác, do ktorého by Dávid bol mohol ubytovať svojich legendárnych 60 manželiek a 80 konkubín.(Perla židovskej literatúry „Pieseň Šalamúnova“ je egyptská Pieseň Manahenova, diela jeruzalemských prorokov sú doplnené z cudzích kníh – k Štyrom knihám Starého Zákona egyptského boha-kruhu Ten Ktorý Je Zákon Čísla je pridaný židovský Druhozákon.)

Slávnu históriu Hebrejov v Egypte vytvorili židovskí kňazi v Alexandrii, z ktorej generál Alexandra Macedónskeho (syn Hebrejky) urobil svetové centrum (židovského) obchodu a jeho syn tam sústredil grécku vedu. Ptolemaios I. dostal od Židov prímenie Sóter-Spasiteľ lebo po prvý raz vydal v Alexandrii legendy o „vyvolenom kmeni“ – v nespisovnom gréckom jazyku koiné ktorým sa dorozumievali Hebreji po celej Veľkej Gréckej ríši. Vtedy sa k judaizmu nadšene prihlásila celá hebrejská diaspódra na Blízkom Východe. Ptolemaiovi tie legendy poslúžili ako „testament boha“ – egyptského boha – ktorý potreboval aby mohol legálne usadiť na egyptský trón židovskú (po matke!) dynastiu „kmeňa vyvoleného vládnuť“ celej „svätej zemi“. Vtedy sa Židia stali obrovskou politickou silou – Alexandria mala v čase svojho rozkvetu okolo milióna obyvateľov, väčšinu Hebrejov, vzdorovala Rímu aj po páde Ptolemaiovcov až do 4. stor. n. l.

V Alexandrii „sa narodil“ kozmopolitizmus Židov, veriacich vo „vyvolenú krv“ Izraela.

 V 9. storočí n.l prijali judaizmus Chazari ktorí nie sú Semiti a v novom veku začali súperiť s etnickými Židmi – teraz oni sa cítia byť „vyvoleným“ pravým 13-tym kmeňom Izraela. Ale to už by bola zasa iná kapitola.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Marta Slezáková
One Response to "Judaizmus verzus antisemitizmus a demokratizácia sveta"
  1. Len pre istotu sa pytam, ci je rok 2018? Nie je nahodou 21 storocie? Otazka, kde zili dinosaury je z vedeckeho alebo archeologickeho pohladu relevantna, ale pytat sa, kde zili palestici a zidia a kelti a vandali…a na zaklade toho vytycovat hranice statov? Zemske kryhy sa menia a pohybuju, ostrovy zaplavuje ocena a ine ostrovy sa vynaraju – nik nezije tam, kde jeho predkovia. Aky zmysel ma rypat sa v tom, kto kedy kde zil? Mali by sme vyhnat Madarov, pretoze prisli po nas? Alebo nemali by nas odtialto vyhnat Taliani ako potomkovia Rimskej rise? Ved existuje nejake medzinarodne pravo – ktore jedni ako-tak dodrzuju a druhi nie… Je to jasne ako facka.

Pridaj komentár

  & Časopis