Americká viceprezidentka Kamala Harrisová sa pokúša zahladiť prebiehajúcu katastrofu v Afganistane a zúčastňuje sa dlho očakávaného turné po juhovýchodnej Ázii so zastávkami v Singapure a Vietname. Obvinila Peking zo „zastrašovania“ a „nátlaku“ v Juhočínskom mori, kľúčovej strategickej vodnej ceste, ktorú si Peking dlhodobo nárokoval za svoju vlastnú. „Konanie Pekingu naďalej podkopáva poriadok založený na pravidlách,“ povedala Harrisová v prejave v Singapure. Nároky Číny na väčšinu mora bohatého na prírodné zdroje sa prekrývajú s nárokmi viacerých ďalších štátov, vrátane Vietnamu a Filipín, ktoré sú spojencom USA.
Harrisová začala svoj príhovor slovami, že Spojené štáty sú po páde Afganistanu do rúk Talibanu pred týždňom „výlučne zamerané“ na evakuácie ľudí z medzinárodného letiska v Kábule. „Plne si uvedomujem, že pohľad sveta je upretý na Afganistan,“ uviedla viceprezidentka a stiahnutie amerických vojakov z krajiny označila za „odvážne a správe rozhodnutie“. Napriek odchodu USA z Afganistanu je cieľom Spojených štátov presadzovať slobodný a otvorený Indo-Pacifik, čo vychádza z trvalých záujmov Ameriky v regióne, povedala Harrisová.
Ázijské turné
Harrisová pricestovala v nedeľu do Singapuru na prvú etapu svojej návštevy v juhovýchodnej Ázii. V utorok navštívila Vietnam. Jej ázijské turné bolo dohodnuté ešte predtým, ako radikálne hnutie Taliban ovládlo Afganistan a hlavné mesto Kábul. Harrisovej cesta nasleduje po nedávnych návštevách amerického ministra obrany Lloyda Austina v Singapure, na Filipínach a vo Vietname, počas ktorých tiež kritizoval čínske nároky v oblasti Juhočínskeho mora, pripomína DPA.
Juhočínske more je primárna čínska námorná cesta do Ázie a von z Ázie do zvyšku sveta, ktorá pozostáva zo 64% jej lodného obchodu, tretiny celosvetovej lodnej dopravy a akumulovanej hodnoty 3,37 bilióna dolárov. Čína sa obáva, že USA a ich spojenci sa pokúsia Čínu námorne embargovať prostredníctvom tejto stratégie obkľúčenia – jednoducho ju odrezať od sveta, položiť na kolená svoju ekonomiku, dovážať energiu a sprístupniť k bombardovaniu územia Číny. Aj keď je to jeden z dôvodov, prečo Čína vo veľkom sleduje transkontinentálne pozemné trasy a je to aj dôvod, prečo Čína reaguje na americké aktivity zvýšením svojej vojenskej prítomnosti v Juhočínskom mori prostredníctvom budovania námorníctva, vojenských a leteckých základní na sporných ostrovoch, ako aj radarmi, protilietadlovými zbraňami a balistickými raketami.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: What is really going on between Beijing and Washington in the South China Sea? rt.com, 24.8.2021
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]. UPOZORNENIEVážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.