Ako to už býva v panovníckych rodinách zvykom, aj britská korunná princezná Alžbeta predstavila v novembri 1948 nedočkavej verejnosti svojho prvorodeného syna Charlesa. Keď usadala 6. februára 1952 na trón ako Alžbeta II., nemala ani 26 rokov. Malému princovi Charlesovi sa dostávalo tej najvyberanejšej výchovy a prípravy na nástupníctvo, na ktoré ho matka nechala čakať, až dokým nevydýchla 8. septembra 2022, teda vyše 70 rokov. Takéto rekordne dlhé čakateľské obdobie dokáže zlomiť psychiku aj tých najtvrdších chlapov, nieto útlocitného Charlesa. A kto je zlomený, býva ľahko manipulovateľný.
Nevyzretý, nedospelý
Obzvlášť, keď je od raného detstva pri výchove citovo zanedbávaný, pretože jeho kráľovskí rodičia sú neustále štátnicky zaneprázdnení. Alžbeta priviedla v auguste 1950 ešte ako princezná na svet dcéru Annu, vo februári 1960 už ako kráľovná syna Andrewa a napokon v marci 1964 syna Edwarda, ale o primeranú výchovu a potrebné vzdelávanie maloletého urodzeného potomstva sa staral štáb guvernantiek, tútorov a učiteľov viazaných krajnou diskrétnosťou a doživotnou mlčanlivosťou. Mali striktne vymedzené povinnosti a do osobnostného vývoja Charlesa a jeho mladších troch súrodencov nezasahovali. Pevným bralom, o ktoré by sa bol mohol Charles citovo opierať, sa nestal ani jeho otec princ Filip, vojvoda z Edinburgu, ktorý sa musel namáhavo psychicky vyrovnávať s frustrujúcou skutočnosťou, že ostane natrvalo mužom v tieni kráľovnej, oficiálne princom manželom či v angličtine Consort of the Queen. Ako prapravnuk kráľovnej Viktórie bol s Alžbetou, prapravnučkou tej istej Viktórie, ktorá panovala v období rokov 1837 až 1901, príbuzensky spriaznený, čo tiež neprispievalo k plodeniu ideálne zdravých potomkov. Jeho skrývaná zatrpknutosť voči ľudstvu sa prejavovala sporadickými cynickými výrokmi, z ktorých zacitujeme aspoň jeden pre jeho závažnosť i nemiznúcu aktuálnosť. Pochádza z roku 1988, keď už mal jeho syn, princ Charles, 40 rokov a nikdy sa od tejto mrazivej hlášky svojho otca verejne nedištancoval. Znela takto: „In the event that I am reincarnated, I would like to return as a deadly virus, to contribute something to solving overpopulation.“ (Voľne preložené: „Ak by som sa mal reinkarnovať, tak by som sa rád vrátil ako smrteľný vírus, ktorý vyrieši preľudnenie planéty.“)
Vráťme sa však do formatívneho obdobia detstva princa Charlesa v 50. rokoch minulého storočia. Zhodou okolností to bola posledná dekáda globálnej veľkosti britského impéria. Zásadný dekolonizačný rozklad započal už v roku 1947 osamostatnením sa dŕžav Britskej Indie. Vyvrcholil však v 60. rokoch formovaním nezávislých štátov v Afrike a Ázii.
Z Indie sa vrátil v roku 1948 do Londýna posledný miestokráľ lord Louis Montbatten, ktorý bol strýkom Charlesovho otca, a teda prastrýkom Charlesa. Bol to zatrpknutý výstredník, o ktorom vyšlo až podstatne neskôr, v lete 2019, najavo, že to bol zvrhlík s homosexuálnymi a pedofilnými sklonmi. Nemal žiadnych synov a malý Charles k nemu natoľko citovo priľnul, že si bral k srdcu jeho podnety a rady i v dospelosti. Presnejšie do konca augusta 1979, keď sa Jeho lordstvo stalo obeťou bombového útoku severoírskeho republikánskeho atentátnika. Charles bol už vtedy tridsiatnikom, ale stále ešte povahovo nevyzretým, pretože plnenie vágnych povinností následníka trónu ho nedokázalo vnútorne napĺňať. Jeho matka, vtedy 53-ročná kráľovná Alžbeta, bola v rozkvete síl a možný termín nástupu na trón po nej sa Charlesovi vzďaľoval do nedohľadna. Aké-také porozumenie pre svoju vnútornú rozháranosť nachádzal Charles u mamy svojej mamy, ktorá sa tiež volala Alžbeta a používala titul The Queen Mother (kráľovná matka). Dožila sa 101 rokov a už dospelý Charles sa jej mohol zverovať so svojimi neistotami až do marca 2002.
Diana a Camilla
Tá hlavná sa od roku 1978, keď prekročil tridsiatku, týkala zvládania tlaku matky, otca a celého dynastického príbuzenstva, aby sa konečne oženil a pustil do plnenia povinnosti plodiť potomstvo. Diskrétna sieť dvorných dohadzovačov mu predkladala na zváženie nové a nové kandidátky s modrou krvou, až napokon výber padol na Dianu Frances Spencerovú. Bola z dobrej rodiny, ktorú Buckinghamský palác už raz preveril kvôli Dianinej staršej sestre Sarah, s ktorou Charles nejaký čas chodil.
Svadbu Charlesa s Dianou sledovali koncom júla 1981 stovky miliónov televíznych divákov po celej planéte. Melodramatický priebeh búrlivého života a tragickej smrti fotogenickej princeznej Diany ostáva dodnes výnosným predajným artiklom knižného a filmového priemyslu. Diana porodila Charlesovi dvoch synov: v júni 1982 Williama a v septembri 1984 Harryho. Reč tela Charlesa na filmových záberoch z tohto obdobia prezrádza, že si plnil manželské povinnosti s chuťou a so zaľúbením. Táto fáza jeho života však nemala dlhé trvanie, keď videl, ako plachá Diana po jeho boku osobnostne rastie a zastupuje kráľovskú rodinu po celom svete oveľa efektívnejšie ako on. Pôvabná a vľúdna Diana ho zatieňovala zo všetkých stránok spoločenského a politického života aj na domácej pôde. Získala vrúcnu náklonnosť desiatok miliónov Britov, až jej celkom oprávnene prischla prezývka a neskôr marketingová značka Queen of Hearts (kráľovná sŕdc).
AUTOR: Patrik Sloboda
