Mesto Odesa, na pobreží Čierneho mora, sa stalo neslávne známym masakrom v Dome odborov, ktorý dnes mainstreamové médiá úplne ignorujú. V máji ubehlo deväť rokov od tejto tragickej udalosti. Práve táto tragédia odštartovala referendá o odtrhnutí od Ukrajiny v Donecku a Luhansku. Výsledkom masakra 2. mája 2014 bolo za živa upálených 48 ľudí a ďalších 250 zranených. Na dobových videách bolo vidieť útočníkov strieľať do ľudí, ktorí sa chceli zachrániť z horiacej budovy, ako spomínal aj Ján Čarnogurský. Ľudia demonštrovali proti bezpráviu, ktoré zavládlo na Ukrajine, prívrženci kyjevskej moci na nich zaútočili a zahnali do budovy Domu odborov, ten zapálili a ľudí dobíjali na smrť. Všetko snímala televízia, nikto nebol stíhaný.
Katakomby, ktoré sa v Odese nachádzajú, sú svetovo najdlhšie a najrozsiahlejšie. Sú vyhĺbené v ľahko opracovateľnej hornine, ktorá sa tu ťažila, s hĺbkou od 18 do 30 m, v troch úrovniach. Okrem ťažobných tunelov sa tento labyrint spája aj s prírodnými jaskyňami, niektoré vchody ústia do pivníc domov. Boli tu postavené aj protiatómové kryty. Celoročne je tu teplota 14 stupňov Celzia a vlhkosť až 90 %. Uvádza sa, že katakomby pochádzajú zo 16. storočia a v 19. storočí došlo k ich väčšiemu rozšíreniu. O ich rozvoj sa zaslúžila ruská cárovná Katarína, ktorá chcela v Odese vybudovať nový prístav. Katakomby majú okolo tisíc vchodov a dodnes nie sú kompletne zmapované. Ich dĺžka sa uvádza až neuveriteľných 2 500 km, čo je vzdialenosť z Odesy do Paríža. Na seznamzpravy.cz sa spomína geológ prof. Konstantín Pronin, ktorý už polstoročie skúma tunely a napísal o nich niekoľko kníh. Podľa neho je ich dĺžka ešte väčšia, ako sa bežne uvádza, a stále je neobjavených až 60 % chodieb. V roku 2005 sa v nich stratilo dievča, ktorého telo našli až o dva roky. Vstup nie je zakázaný, ale je životu nebezpečný, ročne sa v nich stratí niekoľko ľudí, ktorí nemôžu počítať so záchranou. Na rozdiel od parížskych a rímskych katakomb sa v odeských nepochovávalo, aj keď sa tu príležitostne nájde telo nejakého nešťastníka, ktorý tu zablúdil a nenašiel cestu von. Preto sa do nich neodporúča vstupovať bez kvalifikovaného sprievodcu. Dodnes sa v nich nachádza munícia, staré mince aj mŕtve telá. Odesa mala oddávna povesť mesta zločinu. Katakomby slúžili ako úkryt pirátom, pašerákom, zločincom a počas vojny aj partizánom a protifašistickému odboju. V roku 1941 obsadili Odesu nemecké a rumunské jednotky a pozabíjali 83 000 ľudí. V oblasti nie sú hory, preto sa odboj sústredil v tomto nezdravom a vlhkom prostredí, kde sa šírili choroby, panovala vysoká vlhkosť, tma, ticho a chlad bez slnečného svetla, čo sa podpisovalo aj na zdraví jej dočasných obyvateľov. Na zoom.iprima.cz sa spomína vzájomný masaker dvoch partizánskych skupín, Kuznecovej a Kološinovej skupiny, ktoré začali bojovať medzi sebou. Počas vojny sa tu skrývalo obyvateľstvo a partizánske skupiny, ktoré podnikali diverzné akcie na miestnu železničnú trať. K odboju sa v roku 1943 pridala aj 1. pešia slovenská divízia, dovtedy bojujúca na strane Nemecka. V dokumente na edu.ceskatelevize.cz sa uvádza, že vďaka slovenským vojakom sa podarilo odvrátiť zničenie priehrady, ktorá mala zaplaviť Odesu.
AUTOR: Vladimír Líška
