Katedrále Notre Dame hrozí znetvorujúca multikultúrna ‘obnova’

Tagged With: , , , , Add Comment

Desať dní uplynulo od vypuknutia požiaru v parížskej katedrále Notre-Dame, kým parížski „policajti a ďalší experti začali vo štvrtok v katedrále Notre-Dame vyšetrovanie, ktoré má odhaliť, čo viedlo k minulotýždňovému požiaru, ktorý značne poškodil budovu chrámu.“ Museli vraj čakať tak dlho, „pokým nebude zabezpečená a stabilizovaná kostra budovy“. Napriek tomu parížska prokuratúra oznámila na základe predbežnej obhliadky už deň po uhasení masívnych plameňov, že „požiar vyšetruje ako nedbanlivostný čin, nie ako úmyselné podpálenie.

Vstane z popola …

Vládnuce kruhy v krajine galského kohúta nesedeli tých desať dní so založenými rukami. Živo komunikovali s mocnými, vplyvnými a bohatými tohto sveta o tom, ako využiť tragédiu z 15. apríla užitočným spôsobom. Chápanie užitočnosti sa však na jednotlivých stupňoch mocenskej pyramídy dosť líši od seba. Pripomeňme si, že katedrála „stojí na mieste, ktoré už takmer 2000 rokov slúži náboženským kultom. V 4. storočí na jej mieste stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí už kresťanská bazilika. … jej výstavba trvala 182 rokov, celkovo ju dostavali v roku 1345,“ približuje Wikipédia.

Už samotné jej pomenovanie Cathédrale Notre-Dame de Paris, t.j. Chrám Matky Božej v Paríži, píli uši ultraliberálnym globalizátorom 21. storočia. Najradšej by ho úplne vymazali z pamäti národa. Podrývanie a demontáž pilierov katolíckej viery a kresťanstva ako takého prebieha v euroatlantickom civilizačnom priestore na všetkých stupňoch života. Ponechávanie názvu ako Chrám Matky Božej, navyše písaného s troma veľkými začiatočnými písmenami v slovenčine i češtine, kole multikulturalistom zrak. Nastupujú editori, vypustia náboženský pojem „Matky Božej“ a názov zredukujú na „Katedrála Notre-Dame (Paríž)„, resp. Paříž.

V metropole nad Seinou stoja stovky katolíckych chrámov a kostolov. Chrám Matky Božej je z nich najznámejší a najprestížnejší. V centre mesta ho nemožno prehliadnuť, a priťahuje ako magnet návštevníkov z celého sveta. Davy zahraničných turistov si ho obdivne fotografujú a s potešením konštatujú, že hlavná budova sa v podstate nelíši od svojej podoby v početných verziách sfilmovaného románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži.

Svetoznámy katolícky stánok boží patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky európskej kresťanskej stredovekej architektúry a je zaradený medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) má vyše 190 členov a sídli v Paríži. Niet divu, že jej predstavitelia sa intenzívne radia s francúzskou vládou o obnove katedrály, ktorá bude náročná, zdĺhavá,a drahá.

… ale nie v pôvodnej podobe

Tu sa svetová organizácia dostáva do kolízie záujmov s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý je figúrkou bez národného cítenia a produktom politických technológov v službách nadnárodného kapitálu. Jeho prvoradým poslaním na poste hlavy štátu je urýchliť odnárodnenie a preformátovanie Francúzov na amorfnú multirasovú a multikultúrnu masu.

Na tomto pozadí treba vnímať odhodlanie plutokracie prevziať kontrolu nad renováciou Notre Dame. Darí sa jej to cez peňažné toky do zbierok na obnovu poškodeného chrámu. Už dva dni po požiari prisľúbili bohatí darcovia na obnovu obnos v hodnote 850 miliónov eur. Deväť dní po požiari predstavila francúzska vláda návrh zákona na urýchlenie rekonštrukčných prác. Hodnota prisľúbených prostriedkov medzitým prevyšuje miliardu, čo je viac než dosť na dôkladnú rekonštrukciu vykonávanú solídnym poctivým spôsobom bez časového zhonu.

Kasta finančníckej oligarchie ukazuje na verejnosti v týchto dňoch a týždňoch svoju súcitiacu filantropickú tvár. Enormné darcovské sumy jaj zaručia dohľad nad tým, aby bola starobylá katolícka katedrála prestavaná na indoktrinačné centrum multikultúrnej rôznorodosti.

Zodpovedajú tomu prvky pripravovaného zákona: „Vláda bude môcť na základe plánovaných zmien zároveň schváliť potrebné núdzové opatrenia a vynechať niektoré bežné postupy renovácie. Proces renovácie historických pamiatok je totiž vo Francúzsku obvykle veľmi zdĺhavý a platia preň veľmi prísne postupy.“ Štát sa takto zrieka dôkladnej a kvalitnej obnovy pôvodného stavu v prospech rýchlokvasenej prestavby bez nárokov na dlhovekosť.

Hlavné slovo dostávajú sponzori a tým ide o rozleptanie duchovnej a kultúrnej identity národov. Ich človek v Elyzejskom paláci (prezident E. Macron) presadzuje ultrarýchlu obnovu katedrály Notre-Dame do piatich až šiestich rokov a podľa toho aj vyzerá vyberanie firiem, ktoré vláda poverí prácami na obnove.

Prednosť zrejme dostanú architektonické kancelárie schopné zohyzdiť renovovanú katolícku katedrálu cudzorodými nekresťanskými prvkami, ako to prikazuje súčasná dogma ultraliberalizmu. Zgustnú si na postavení novej na mieste zničenej veže. Ide o novogotický sanktusník (Flèche de Notre-Dame de Paris), ktorý nahradil v polovici XIX. storočia pôvodný stredoveký.

Pred požiarom vyčnieval vysoko do výšky a jeho podobu zobrazuje Wikipédia takto:

Sanktusník. Veža, ktorá padla za obeť požiaru.

Zdroj: Wikipédia

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Paris_panorama_from_the_top_of_the_Notre-Dame_Cathedral%2C_28_April_2018.jpg/1024px-Paris_panorama_from_the_top_of_the_Notre-Dame_Cathedral%2C_28_April_2018.jpg

Katedrála Notre-Dame pred požiarom (vľavo) a po požiari (vpravo)

Zdroj: Wikipédia

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0b/Notre_Dame-before-the-fire-and-after-the-fire-2019.jpg

Vystrašiť, aby sa prijal zdanlivý kompromis

Vláda v Paríži vypísala medzinárodnú súťaž o prepracovanie veže. Podľa viacerých náznakov nestanovila, do akej miery sa má obnovená veža podobať na pôvodnú a či vôbec. To vyvolalo búrku nevôle doma i v zahraničí. Šíria sa protestné kampane na sociálnych sieťach. V jednej z takých „Nedotýkajte sa Notre Dame!„, volá pod hashtagom #TOUCHEPAS?NOTREDAME ! na Twitteri národovecká politička a súperka E. Macrona v predvlaňajších prezidentských voľbách Marine Le Penová.

Masmediálna propaganda poskytuje rozsiahly priestor multikultúrne zameraným odborníkom na architektúru katedrály, akým je napríklad editor časopisu The Architectural Review Tom Wilkinson. Už tri dni po požiari navrhol na Twitteri nahradiť zničenú vežu minaretom. Svoj  podnet podrobnejšie objasňuje na portále časopisu Domus.

Takáto mediálna šoková terapia povedie pravdepodobne k tomu, že verejnosť pristúpi na kompromisné návrhy na postavenie veže, ktorá nebude minaretom, ale nejakou modernistickou konštrukciou. Povedzme „superštíhhlou ihlou, čo sa dotýka oblakov na oblohe„. Práve takýto projekt ihlovitej veže z ocele a skla postavenej na sklenenej streche katedrály schematicky zobrazil päťť dní po požiari portál ctihodného britského denníka The Times.

Navrhovaná ihlovitá veža z ocele a skla na streche zo skla

Zdroj: The Times

https://www.thetimes.co.uk/article/sharp-british-ideas-for-notre-dame-80dpntdzj

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis