Kedy klepnú Američania Macronovi a Merkelovej po prstoch?

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Keď sa nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok zišla s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, aby podpísali po 56 rokoch zaktualizovanú bilaterálnu zmluvu o priateľstve a úzkej spolupráci, nestretli sa opätovne v parížskom Elyzejskom paláci ako 22. januára 1963, kde uzrela svetlo sveta tá pôvodná zmluva, nazývaná Elyzejská. (Vo francúzštine Traité de l’Élysée, v nemčine Élysée-Vertrag). Tentokrát si za miesto slávnostného ceremoniálu vybrali nemecké pohraničné mesto Aachen, ktoré však neleží na predele Nemecka s Francúzskom, ale s Belgickom a tiež s Holandskom.

Poloha mesta Aachen na hraniciach Nemecka s Holandskom a Belgickom
Zdroj: OpenStreetMap.org
https://www.openstreetmap.org/#map=7/50.272/4.708&layers=H

Obnovenie zašlej slávy

Stála za tým nezakrývaná symbolika. Z Aachenu vládol v ranom stredoveku legendárny franský kráľ Karol Veľký, ktorý v dobyvačných vojnách podmanil a pokresťančil značné územia, za čo ho pápež korunoval za cisára Rímskej ríše, neskôr nazývanej Svätá rímska ríša. Pretrvala vyše tisíc rokov. Wikipédia ilustruje jej územný vývoj tu. Jej zloženie popisuje takto: „Říše zahrnovala Německé království, České království (po roce 1004), Italské království (po roce 951), Burgundské království (po roce 1032) a stovky knížectví, vévodství, hrabství, biskupství, svobodných říšských měst a jiných oblastí.“

Budovatelia novodobého európskeho nadnárodného zoskupenia, medzi ktorých Macron s Merkelovou nesporne patria, sa dostavili do Aachenu, aby prehĺbili nemecko-francúzske zbližovanie s cieľom výrazne urýchliť európske integračné procesy. Prinajmenej západoeurópske. Revitalizovaná os Paríž-Berlín má poháňať budovanie superštátu z tých členských krajín Európskej únie, ktoré pristúpia na odľudštenú technokratickú centralizáciu správy a riadenia, ale aj na projekt formovania syntetického európskeho národa.

Dokument, ktorý obaja potentáti v utorok Aachene podpísali, nesie vo francúzštine názov Traité sur la coopération et l’intégration franco-allemandes. Má 13 strán a možno si ho stiahnuť z webovej stránky francúzskej vlády https://www.diplomatie.gouv.fr/IMG/pdf/traite.aix-la-chapelle.22.01.2019_cle8d3c8e.pdf . Nemeckojazyčná mutácia pod názvom Vertrag über die deutsch-französische Zusammenarbeit und Integration má 16 strán a k dispozícii je na adrese https://www.bundesregierung.de/resource/blob/997532/1570126/c720a7f2e1a0128050baaa6a16b760f7/2019-01-19-vertrag-von-aachen-data.pdf?download=1 .

Snívajú si, snívajú…

Viaceré z 28 článkov zmluvy vyvolávajú ostrú medzinárodnú odozvu. Značná časť kritikov pretavovania francúzsko-nemeckého susedského partnerstva do avizovaného jadra chystaného superštátu sa zamýšľa nad veľmocenskými ambíciami tandemu. Na naliehanie Paríža obsahuje článok 8 pomerne prekvapivý postulát, že „Die Aufnahme der Bundesrepublik Deutschland als ständiges Mitglied des Sicherheitsrats der Vereinten Nationen ist eine Priorität der deutsch-französischen Diplomatie.“ čiže „Prijatie Spolkovej republiky za stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je prioritou nemecko-francúzskej diplomacie.

Na to naväzuje predsavzatie spáriť potenciál nemecko-francúzskeho dua v hospodárskej, vojenskej, bezpečnostnej, ale aj vedecko-technickej oblasti, vrátane sféry umelej inteligencie. Keby namiesto nesúrodej 28-člennej únie vytvoril európsky superštát iba zväzok Nemecka s Francúzskom, dostali by silní hráči ako Čína, USA, Rusko, India a Japonsko nevítaného konkurenta. Žilo by v ňom 150 miliónov vzdelaných a kvalifikovaných obyvateľov a hospodárskou výkonnosťou by sa zaraďoval do svetovej top trojky. Podobne ako USA, Čína a Rusko, disponoval by hospodárskym priestorom s vlastnými satelitnými štátmi. Mohol by im predpisovať pravidlá hry oveľa striktnejším tónom, než na aký si dosiaľ trúfala eurokracia v Bruseli.

Nová bilaterálna zmluva osi Paríž-Berlín totiž pamätá na donucovacie prostriedky voči domácemu obyvateľstvu. Všimol si ich aj bývalý český prezident Václav Klaus a na portále Inštitútu Václava Klausa zaťal do živého: „Má být budována „společná kultura ozbrojených sil“? To je evropská novořeč. Co to je společná vojenská kultura? Varovné jsou náznaky plánů na společné nasazení francouzsko-německých ozbrojených sil v boji proti „vnitřnímu a vnějšímu nepříteli“. Kdo je vnitřním nepřítelem? Všichni ti, kteří nesdílejí Macronem a Merkelovou definované „evropské hodnoty“? Nebo ti, kteří si dovolují kritizovat Brusel a jeho post-demokratický (to znamená nedemokratický) způsob vládnutí?

77-ročný český exprezident sa dotkol aj franko-nemeckých veľmocenských chúťok vyjadrených pretláčaním Nemecka za stáleho člena BR OSN: „Má jít o revizi výsledků 2. světové války tím, že by se Německo stalo stálým členem Rady bezpečnosti OSN? Rozumíme tím správně, že ne vedle Francie, ale místo Francie, resp. že by se členem Rady bezpečnosti stala nová entita Frankoněmecko? Nebo je to myšleno jinak?

Laická i odborná verejnosť v Kanade a USA krúti hlavami nad velikášsky znejúcim zámerom franko-nemeckého „tvrdého jadra“, akejsi zreštaurovanej Európskej únie, postaviť si vlastné ozbrojené sily. Podľa bodu 3 článku 4 zmluvy sa má podporovať roztočenie kolies zbrojného priemyslu a konsolidovanie zbrojársko-technologickej a priemyslovej základne nielen oboch zmluvných strán, ale celej Európy. Zrejme horúcou ihlou šitý text totiž obsahuje formuláciu „Konsolidierung der europäischen verteidigungstechnologischen und industriellen Basis„, čo by naznačovalo, že os Paríž-Berlín chce riadiť zbrojný výskumno-výrobný potenciál celej Európy, a nielen svoj, alebo unijný.

Citovaným bombastickým frázam síce predchádza v bode 2 článku 4 veta, že týmto všetkým sa má posilniť Európska únia a Severoatlantická aliancia, ale čo z toho, keď v tom istom bode autori naformulovali neskromnú vetu o ďalšom rozvoji výkonnosti, koherencie a dôveryhodnosti Európy (a nie „iba“ Európskej únie) vo vojenskej oblasti: „Sie entwickeln Europas Leistungsfähigkeit, Kohärenz und Glaubwürdigkeit im militärischen Bereich weiter„. Paríž s Berlínom tak dávajú svetu na známosť svoje celokontinentálne mokré sny v čase, keď sa im rozpadá pod nohami unijná európska Dvadsaťosmička.

… kým ich niekto neprebudí

Na grandiózne predstavy franko-nemeckého tandemu v duchu karolínskych tradícií Svätej rímskej ríše s neľúbosťou hľadia mocenské kruhy spoza Atlantiku. Nie preto, že si Paríž s Berlínom uzurpuje právo hovoriť za celú Európsku úniu a dokonca za celý Starý svetadiel, ale preto, že otrocky nevkladajú do každého bodu každého článku bilaterálnej zmluvy mantru o nadradenosti transatlantickej jednoty všetkému, o čo sa na domácom piesočku usilujú. Dá sa preto očakávať, že Washington zaktivizuje svoje „nástroje pôsobenia“ v Európe a tie obsypú nemecko-francúzsky motor pieskom, aby sa zadrhol a musel ísť do opravy.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis