Klimatická hurástratégia hospodárskeho rozvoja Európy

· Čas čítania: 2 min.

Dezignovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v polovici júla vytýčila cestovnú mapu na pozdvihnutie celej Európy, teda aj s nečlenskými krajinami EÚ, na prvý uhlíkovo neutrálny svetadiel, čím prehĺbila už dávnejší dojem okolitého sveta o nereálnom fantazírovaní bruselskej eurokracie.

Signalizovala to aj programová vízia, ktorú von der Leyenová publikovala pod velikášskym názvom Moja agenda pre Európu. Dovtedajšia nemecká ministerka obrany a 60-ročná rodáčka z Luxemburgu, ktorá tam vyrastala v rodine vysokopostaveného nemeckého eurokrata, sa vo svojej agende netajila zámerom vytvoriť z eurozväzu politickú úniu na spôsob Spojených štátov amerických. Európsky superštát má lepšie plniť požiadavky nadnárodnej oligarchie, ktorá očakáva od Bruselu spravovanie nesúrodého 450-miliónového zväzku štátov ako unitárneho celku. Nastupujúca šéfkomisárka má v úmysle vyhovieť očakávaniam globálnej plutokracie, že nový bruselský komisariát bude svižnejší pri rozhodovaní vo všetkých sférach medzinárodného dosahu. Umožniť mu to má presun ďalších rozhodovacích kompetencií v Európskej rade (a na úrovni ministrov členských krajín) na bruselskú centrálu. To, o čom by sa nekomandovalo centralisticky, o tom by členské štáty smeli rozhodovať tzv. kvalifikovanou väčšinou, už nie jednohlasne.

Mimoúniové zahraničie sa pri čítaní pasáží agendy, kde ambiciózna nemecká oberkomisárka vyjadruje presvedčenie, že EÚ by sa v čomsi mohla stať svetovým lídrom, musí usmievať. Náskok, ktorý si Únia vytvorila pred desiatimi rokmi za nesmiernych finančných obetí v niektorých odboroch mimouhlíkovej energetiky, sa rýchlo vytráca. Vo fotovoltike napríklad dominujú svetu čínski výrobcovia. Európska únia nenachádza protiliek na výrobnú nízkonákladovosť konkurencie z Číny, Indie a juhovýchodnej Ázie. Tamojšie ázijské tigre sa síce zoskupujú, ale už dávno sa nepokúšajú napodobňovať euroúniovú metodiku hospodárskeho riadenia, pretože je postavená na podrobovaní reálnej ekonomiky utopickým ideológiám.

Tým v súčasnosti dominuje zelený fundamentalizmus, ktorý deformuje rastový potenciál a životaschopnosť ekonomík väčšiny krajín transatlantického Západu. Sebaničivému zelenému ekoabsolutizmu sa účinne vzpierajú azda len Spojené štáty a tam sídliace konzervatívne investorské skupiny. Zato plne ovláda krajiny Európskej únie, kde je hospodárskym hegemónom Nemecko a politickým kormidelníkom zozelenený komisariát v Bruseli.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár