Koaličný zásah v Sýrii a medzinárodné právo

Tagged With: , , , , , , , 1 Comment

Vojna v Sýrii so začiatkom od 15. marca 2011 trvá. Vykazuje 470 tisíc obetí a 12 a pol milióna ľudí na úteku. Bolo zaznamenané aj viacnásobné použitie chemických zbraní. Mimo iných sarin v Damašku (2013), v roku 2017 sarin a chlór v Chán Šajchún, a naostatok 5. marca to mal byť sarin a chlór v Dúmá, čo ale nie je zatiaľ potvrdené (!) ale sýrsky režim bol na základe prezumpcie viny potrestaný, pre istotu, už vopred.

Trestná výprava a vojenský zásah proti Sýrskemu režimu zo strany trojčlennej koalície neboli vedené v súlade s medzinárodným právom a právom OSN, ktoré umožňuje dva a sú to
a/ sebaobrana,
b/ rozhodnutie BR OSN,
viazanej medzinárodnými zmluvami, dohodami a dohovormi, priamo implementovanými do Charty OSN.
Medzinárodné právo zakazuje použitie sily už na základe dokumentu Briandov-Kelloggov pakt, ktorý bol podpísaný 27. augusta 1928 v Paríži a je medzinárodne platnou zmluvou o vylúčení vojenského riešenia medzinárodných sporov, okrem prípadov sebaobrany a kolektívnej donucovacej akcie.
(Pakt je pomenovaný po svojich autoroch – Aristide Briandovi, francúzskom ministrovi zahraničných vecí, a Frankovi B. Kelloggovi, ministrovi zahraničných vecí USA.)
Na porušení paktu v spolupáchateľstve sa dohodli traja predstavitelia zo 62 jeho signatárskych štátov.
Navyše, trestná výprava bola len sólo rozhodnutím lídrov, Trumpa, Macrona a Mayovej, bez mandátu ich národných parlamentov (zákonodarných zborov).
Dohodu (dikciu paktu) prevzala a potvrdila Charta OSN v roku 1945, pričom súčasná OSN a jej Rada bezpečnosti nevydala vo veci príslušnú rezolúciu v opore o pakt, lebo ju charakter takého vojenského leteckého a raketového zásahu jednorazovej účelovej koalície zvonka, neumožňuje.
Ide o zásadné a všeobecné, kogentné (vrcholové) medzinárodné a neprekročiteľné pravidlo, majúce právnu silu zásadnej medzinárodno-právnej normy.
Šlo o svojvoľnú koaličnú akciu na tenkom ľade a v šedej (nie legálnej) zóne medzinárodného práva, lebo v možnosti prichádza do úvahy použitie sily len v prípadoch
a/ ochrany práva národov na sebaurčenie,
b/ ochrany vlastných štátnych príslušníkov,
pričom o takom použití sily sa dá uvažovať len na základe súhlasu (mandátu) daného teritoriálneho štátu (Biľakov pozývací list Brežnevovi, v auguste 1968, bol karikatúrou takého mandátu).
Bez mandátu BR OSN bola NATO bombardovaná bývalá Juhoslávia. Prelety tankovacích lietadiel NATO umožnila Dzurindova vláda, a tá, bez mandátu slovenského parlamentu.
Hypotetická je aj možnosť takzvaného humanitárneho zásahu, s akým už máme skúsenosť v prípade bývalej Juhoslávie, pričom koncept takzvanej humanitárnej intervencie je možné dohľadať už v diele Hugo Grotius (1583-1645) Rights of War and Peace (1625):
http://oll.libertyfund.org/pages/grotius-war-peace
Ale – v roku 1986 vydal Medzinárodný súdny dvor v Haagu v kauze Nikaragua proti USA rozsudok, v ktorom vyhlásil, že humanitárna intervencia nie je súčasťou medzinárodného práva. Teda, zásah koalície v Sýrii bol aj v tomto zmysle mimo a porušením medzinárodného práva.
(Medzinárodný súdny dvor, International Court of Justice (ICJ) je hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov ako jeden z jej šiestich hlavných orgánov. Bol zriadený Štatútom Medzinárodného súdneho dvora, ktorý tvorí súčasť Charty OSN. Je zložený z 15 sudcov. Medzinárodný súdny dvor má sídlo v holandskom Haagu a je príslušný na riešenie sporov medzi štátmi a na vydávanie poradných posudkov k právnym otázkam.)
Rozdiel medzi konfliktom v bývalej Juhoslávii a Sýriou je, že juhoslávsky bol medzinárodný, sýrsky je vnútroštátny, ale, podobnosť s juhoslávskou vojnou má sýrska v medzinárodnom presahu a dosahu.
Predmetom rezolúcií BR OSN vo veciach Sýrie teda nemusí byť len možný alebo reálny medzinárodný presah a dosah pôvodne vnútornej občianskej vojny, ale aj hypotetická, ale aj otázka, či na území Sýrie nedochádza k javom, ktoré vykazujú znaky vojenských zločinov, zločinov proti ľudskosti, alebo genocídia…
Saddám Husajn použil proti Kurdom na severe Iraku chemické zbrane:
https://www.aktuality.sk/clanok/235191/usa-a-chemicke-zbrane-v-iraku-to-bolo-tak-trochu-inak-ako-v-syrii/
V prípade vojny na Balkáne v priebehu rokov 1991-95 bolo Medzinárodným trestným tribunálom (obdoba Norimberského procesu) pre bývalú Juhosláviu preukázané, že bosenský Srb Duško Tadič mal účasť na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti:
https://zpravy.idnes.cz/bosensky-srb-byl-definitivne-odsouzen-za-valecne-zlociny-pms-/zahranicni.aspx?c=A000126141108zahranicni_jpl
Na konečný rozsudok čaká aj Radovan Karadžič.
V tomto kontexte sa sýrsky konflikt dostáva zjavne mimo hranice Sýrie, a nie je len poľom stretu medzinárodných záujmov regionálnych a svetových mocností, či už v súlade s medzinárodným právom alebo mimo a proti nemu, pričom môže byť aj zápalnou rozbuškou svetového konfliktu.
Sýrsky konflikt má priame dôsledky v sýrskej utečeneckej vlne do Európy.
A na tomto poli má otvorené možnosti BR OSN.
Medzinárodné právo by nemalo byť posudzované chladnou a rigídnou pozitivistickou optikou, ani optikou mocností a ich záujmov, ale optikou prirodzeného práva, ktoré hlásal Hugo Grotius (vyššie), lebo (Grotius):
„Dokonalé a spravodlivé právo možno odvodiť iba z rozumu a ľudskej prirodzenosti.“
V tomto smere chýba akcia BR OSN. Ak aj pre ňu boli niektoré zmienené relevantné podmienky dané reáliami dosahu a presahu sýrskeho konfliktu splnené, a mantru „zákazu použitia sily“ by otvorením Charty OSN vo veciach posunu medzinárodného práva posunuli možnosti na vyššiu, zmienenú úroveň prirodzeného práva, BR OSN by mohla a mala prevziať takúto proaktívnu iniciatívu.
Podmienky pre vývoj medzinárodného práva vo veci „zákazu…“ sú veľmi striktné a rigorózne. Je tu ale aj možnosť oprieť sa o proces tvorby dobrého zvykového práva, ktoré by mohlo priniesť zmäkčenie prísnej normy, ktorá by nadobudla kogentný charakter.
Jedna z klasických právnych doktrín hovorí, že zvykové právo sa tvorí a môže sa stať kogentnou normou na základe praxe, ktorá môže nadobudnúť hodnotu právnej záväznosti. Zmienená prax by mala byť opakovaná, rovnorodá, mala by prinášať rovnaký efekt a mala by byť typická a všeobecná.
Ide o princíp typizácie, ako prvku, základu, formy, zovšeobecnenia (poučka, vzorec, zákon).
Ak ale vidíme odmietavé reakcie zo strany Ruska a Číny, podmienky na vytvorenie obyčajového, zvykového práva, splnené a otvorené nie sú.
Či je-nie je možné, zatiaľ nedokázané tvrdenia o použití chlóru a sarinu v meste Dúmá jednoznačne materiálne dokázať, je vec znaleckého dokazovania. Medzinárodné spoločenstvo disponuje istými nástrojmi, v daných prípadoch to je Organizácia pre zákaz chemických zbraní, OPCW:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Organiz%C3%A1cia_pre_z%C3%A1kaz_chemick%C3%BDch_zbran%C3%AD
Už v roku 2014 bola v rámci OPCW vytvorená zvláštna vyšetrovacia misia, ktorej mandátom je určiť a dokázať, či v rámci konfliktu v Sýrii dochádzalo a sporadicky dochádza k použitiu chemických zbraní a bojových látok.
BR OSN v roku 2015 vytvorila osobitnou rezolúciou č. 2235 aj osobitný vyšetrovací mechanizmus, ktorý nemá mandát len na zistenie, či boli-neboli použité chemické prostriedky, ale aj, kto bol pôvodcom ich použitia. Zo siedmych správ z obdobia od roku 2015-2017, ako uvádza Ondřej Svaček, hosť Týden v justici (zdroj pod článkom) vyplynulo celkom 11 prípadov, za ktoré štyri je zodpovedný Assadov režim, dva má na svedomí islamský štát a päť prípadov nemá páchateľa. Info o počtoch útokov sa ale líšia v závislosti na zdrojoch…
Výsledok trojmesačnej práce OPCW:
http://www.srspol.sk/clanek-aky-je-vysledok-trojmesacnej-prace-misie-opcw-na-vysetrovanie-pripadov-pouzitia-chemickych-zbrani-v-syrii-14661.html
Mechanizmus OPCW zanikol, lebo Rusko si na pôde BR OSN jeho existenciu neprialo.
Údajný chemický útok v apríli v meste Dúmá potvrdený zatiaľ nebol.
Tak, ako ani vlastníctvo zbraní hromadného ničenia v Iraku.
Toľko k „iniciatíve trojkoalície“. Lebo prezumpcia viny.
Dôkaz je ale problém. Problém je aj, že medzinárodné právo bolo porušené tými, ktorí po ňom tak kričia…
Tým, čo tvrdia, že údajné zrežírovanie a filmovanie fingovaného zásahu po chemickom útoku v Dúme Bielymi prilbami je hoax, otázka: Boli ste tam? Svietili ste im pri tom? Máte také priame informácie z miesta ako Tereza Spencerová? Píše hoaxy? Vieme, kto je tá dáma? Čítajte:
https://www.parlamentnilisty.cz/arena/politologove/Oni-nepokryte-lzou-Neco-se-chysta-Tereza-Spencerova-podava-svedectvi-po-navratu-ze-Syrie-533565
A vieme, čo je a sú zač Denník N a jeho nevlastné dvojča SME (?):
https://dennikn.sk/1096997/facebookom-sa-siri-hoax-ze-chemicky-utok-v-syrii-zrezirovali-filmari/
Mimochodom, pozrite si aj toto (vysoká pravdepodobnosť nerovná sa pravda):
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467933-chemik-stibranyi-novicok-je-to-hra-s-informaciami/
Pozitívnejšou správou je, že medzinárodné spoločenstvo na bruselskej konferencii o budúcnosti tohto blízko východného štátu darcovsky prisľúbilo 4 a pol miliardy dolárov na pomoc vojnou zničenej Sýrii.

Juraj Režo
One Response to "Koaličný zásah v Sýrii a medzinárodné právo"

Pridaj komentár

  & Časopis