Kto si z rôznych dôvodov klikne na webový portál Finstat, má okrem iného aj informácie o finančnom zdraví slovenských firiem bezplatne. Z neho si môžeme zistiť ktoré firmy „zarobili“ najviac počas minulej inflačnej vlny. Práve po nich „poškuľuje“ vláda zatiaľ len v prípade bankového sektora uplatnením Windfall taxe, čo je neštandardná priama vyššia daň z neočakávaných vyšších ziskov ako je zákonom stanovená daň z príjmu právnických osôb. Vláda uplatňuje Windfall tax vtedy, keď predovšetkým potrebuje kompenzovať vysoké vládne výdavky spôsobené neočakávanými geopolitickými udalosťami, čo v našom prípade sú covidová pandémia, Rusko-ukrajinsky konflikt, nadväzujúce ekonomické krízy a takto by sme mohli pokračovať. Vláda zavedenou neštandardnou daňou však nemôže ohroziť predmet podnikania v našom prípade bankového sektora, musí tak rešpektovať ich mieru ziskovosti pred vznikom neštandardných situácii.
Väčšina domácnosti nevyužíva lepšie úročené vklady
O tom, že na inflácii „zarobili“ aj domácnosti, ktoré dočasne voľné peniaze si včas dokázali uložiť na termínové účty, pokiaľ možno na viac rokov, keďže sa úrokové sadzby na nich zvýšili vo väčšine komerčných bank v minulom roku a do leta v tomto roku nad 3 percentá a v prípade investovania do dlhopisov aj o 6 percent. Podľa toho, ako nám Národná banka Slovenska potvrdila, že občania majú na bežných účtoch v komerčných bankách viac ako 35 miliárd eur, to na „zneužitie“ inflácie „prilepšiť“ si spomínaným presunom peňazí aj z bežných účtov nevyzerá. A tak na tejto miliardovej mase peňazí domácnosti zarábajú len komerčne banky ich požičiavaním ďalším ich klientom na rôzne druhy úverov za výrazne vyšší úrok ako nám ponúkajú na našich vkladových účtoch. Všetky však nemôžu požičať niečo si musia zo zákona uložiť na svoje účty v Národnej banke Slovenska. Terajší depozitný úrok je pre nich 3,5 percenta, čo je výrazne viac ako nám teraz po septembrovom znížení základnej úrokovej sadzby ECB na 3,65 percenta ponúkajú na ich termínovaných účtoch, ktorých úroky klesli na úroveň okolo dvoch percent. Za výrazne vyšší úrok si banky požičiavajú medzi sebou peniaze za viac ako 3,7 percenta a tak domácnosti vidíte ako komerčným bankám „pomáhate“ svojím vlastným peňažným majetkom uloženým u nich na svojich účtoch ešte viac „zbohatnúť“.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.